Poľnohospodári sa sťažujú na nedostatok zrážok

28. apríla 2018 18:11, Prečítané 3 169x, Michal Kravčík, Nezaradené

Veru. Je to tak. Je sucho a bude ešte suchšie a to každé jarné obdobie, keď sa zakladá úroda. To sucho v jarnom období trendovo je zaznamenané už do roku 1970.

Od vtedy uplynulo už takmer 50 rokov a akosi nikto to nepostrehol. Jediný výskum v tejto oblasti urobil tím občianskeho združenia MVO Ľudia a voda v 90-tých rokoch na základe analýz voľne dostupných dát zrážok, ktoré do roku 1970 neboli spoplatnené. Výsledky tohto výskumu bol prezentovaný v knihe VODA PRE TRETIE TISÍCROČIE – NEUBLIŽUJME VODE, ABY ONA NEUBLÍŽOVALA NÁM (2000).

Z výskumu vyplynulo, že v jarných mesiacoch (marec, apríl, máj) už do roku 1970 bol významný pokles zrážok. V apríli pokles o 30%. Publikovanie výsledkov výskumu vyvovalo pobúrenie štandartných vedeckých inštitúcií až natoľko, že v roku 2002 vydali vyhlásenie členov slovenskej vedecko-výskumnej komunity k problematike nesprávnych interpretácií vývoja klímy a hydrologických procesov Slovenska (https://ekolist.cz/cz/publicistika/nazory-a-komentare/vyhlasenie-clenov-slovenskej-vedecko-vyskumnej-komunity-k-problematike-nespravnych-interpretacii-vyvoja-klimy-a?apc=/cz/publicistika/nazory-a-komentare/vyhlasenie-clenov-slovenskej-vedecko-vyskumnej-komunity-k-problematike-nespravnych-interpretacii-vyvoja-klimy-a&nocache=invalidate&sh_itm=b65d374b090eab5839135ee5816b108a&all_ids=1).

Od vtedy prešlo ďalších 16 rokov a výsledok? Peniaze na vedu a výskum neprinášajú odpoveď prečo napríklad ubudajú zrážky práve vtedy, keď krajina potrebuje dážď ako soľ. Dovolím si Vám ponúknuť vysvetlenie o príčinách ubúdania zrážok v jarnom období, napriek tomu, že na tento výskum nebol použitý ani jeden cent.

Odvodňovaním, zlikvidovaním medzí, remízok i mokradí z poľnohospodárskej krajiny za uplýnulých 60 rokov sa stratilo viac ako 8 miliárd m3 vody. Na plochu poľnohospodárskej krajiny to znamená 0,42 metra. Táto voda teraz chýba v krajine pri zakladaní úrody, v podzemí i pri termoregulácii krajiny.

Z hľadiska budúcnosti potravinovej bezpečnosti je to oveľa väčšie nebezpečenstvo, ako všetky rozkradnuté eurofondy v poľnohospodárskom priemysle. Otázkou však je, čo nás neminie, ak nepribrzdíme vysušovanie Slovenska. Ak nezastavíme okamžite vyšušovanie, tak v priebehu 5-tich rokoch bude už teraz nahnutá potravinová bezpečnosť úplne v kolapse.

Takže čo prvé by mal urobiť každý farmár, aby predišiel vlastnému kolapsu? Každý farmár by mal sa postarať o to, aby ani jeden liter dažďovej vody neodtekol mu z farmy bez úžitku..Tak hor sa farmári do práce…