kravcik

Keď som bol malý, tak mi mama každý piatok dala 1,40 Kčs (Koruna Československa), aby som išiel kúpiť dve fľase minerálky. Podotýkam, že to boli sklenené fľaše, ktoré som vždy pri nákupe doniesol do obchodu a vymenil za plné. Zväčša to bola Santovka, alebo Baldovska. Tých 1,4 litrov minerálnej vody nám stačilo na celý týžďeň pre celú rodinu.

Dlho som nevedel pochopiť, prečo teraz niekoľko násobne viac pijeme, keď telo máme približne také isté ako pred 50-timi rokmi. Dôkazom sú obchody zavalené tonami plastom balenej vody.

A už som aj prišiel na to. Ak žijeme permanentne v suchom prostredí, tak aby koža nevysýchala, tak potrebuje dostatočný pitný režim. Ak žijeme permenentne vo vlhkom prostredí, tak koža pomalšie vysýcha a aj pocit potreby doplňovania zásob vody do tela je niekoľko násobne nižší.

Ja som v detstve žil v malebnej dedinke pod Čergovom a si veľmi dobré pamätám, že keď bolo nad 25 stupňov celzia, tak už to bolo veľmi horúco. Teraz je polovička apríla a tie teploty sú také, aké boli v horúcom lete pred 50-timi rokmi.

Prečo máme tak horúco a sucho? Všetci kvákame, že kvôli zvyšovaniu koncentrácie skleníkových plynov CO2 v atmosfére. Blud. Naše mestá a obce sú preschnuté a prehriate preto, lebo všetkú dažďovú vodu vyháňame do mora aj z plastovými fľašami a ďalším odpadom.

A tak napríklad v Košiciach sa ročne odkanalizuje viac ako 15 mil. m3 a v Bratislave viac ako 20 mil. m3 tej dažďovej vody, ktorá v minulosti vsiakla do pôdy a doplnila zásoby podzemnej vody i vyparila sa, zvlhčila prostredie a tým aj koža na našom tele nepotrebovala doplniť vodu.

Za posledných 50 rokov sme napríklad z Košíc do Hornádu, Tisy, Dunaja a Čierneho mora odpratali nie len viac ako 500 mil. m3 dažďovej vody, ale možno aj viac ako milión ton odpadu vrátane plastových fliaš aj praním odplavované molekuly plastových mikročastíc z naších umelých oblečení cez odpadovú vodu. Potom sa čudujeme, že konzumujeme mäso z tuniakov v ktorom sa nachádzajú plasty.

Komu to tak vyhovuje? Nuž všetkým tým, ktorí robia biznis aj na vode. Dá sa to vôbec riešiť tento problém? Áno dá sa a jednoducho a systémovo. V každom meste technologický vyriešiť systém manažmentu dažďových vôd tak, aby dažďová voda sa mohla zbierať v zelených zónach a odtiaľ sa vyparovať a zvlhčovať ovzdušie.

Žili by sme vo vlhkejšom prostredí a mali by sme potrebu menej piť, lebo koža by bola vlhkejšia. Tým by sme žili v príjemnejšom prostredí a samozrejme by sme znížili produkciu plasov a postupne by sme mohli prejsť na flaškovanie minerálnych vôd do skla, ako to bolo v minulosti.

A čo ešte? nuž každým rokom by si vo vrecku napríklad Košičania nechali 15 mil. eur, či Bratislavčania, ktoré platíme za odkanalizovanie dažďovej vody. Má to však jeden veľký problém. Tí, ktorí riadia napríklad mesto Košice, či celé Slovensko by mali mať aspoň kúsok potreby robiť verejnoprospešné veci a nie vlastný biznis.

Taký nápad už v Košiciach bol. V rámci Európskeho hlavného mesta kultúry 2013 bolo cieľom ukázať Slovensku i svetu ako sa termoreguluje mesto dažďovou vodou. Ako to dopadlo? Nuž tak že peniaze, ktoré boli navrhnuté na vyriešenie vyššie popísaného problému sa použili na ohradzovanie parku pre papalášov a ich betónovanie.

Ak to nezmeníme, nie len vyschneme, ale aj zblbneme z tých horúčav i nedostatku vody….