kravcik

Človek občas musí vyjsť za hranice všedných dní, aby si mohol urobiť triezvy úsudok o stave demokracie a správaní sa ubolených a doráňaných (pod)vodných duší na Slovensku. Zajtra je Svetový deň vody a na Slovensku práve vo vodnom prostredí vyrástlo niečo, čo svet zaujíma. Žiaľ nie Slovensko.

Príbeh „ľudí okolo vody“, ktorú Vám pri príležitostí Svetového dňa vody ponúkam, obnažuje realitu slovenskej malosti (pod)vodných ubolených duší, ktorí  nezodpovedne a trestuhodne zneužívajú pracovitosť slovenského ľudu na ešte väčšiu devastáciu Slovenska.

Na to, aby sme to pochopili, ponúkam príbeh naivných nadšencov, ktorí po Nežnej revolúcii verili, že prišiel čas, ktorý umožňuje odbornosťou, pracovitosťou, zanietenosťou a húževnatosťou pomáhať Slovensku rozvíjať štát k hojnosti a prosperite a spokojnosti všetkých. Táto naivná predstava aktérov tohto príbehu je stále aktuálna a nastavuje nám zrkadlo našej kultúry

Tu je príbeh

O budovaní kvalitnej občianskej demokracie sme po zmene politického systému v Československu v novembri 1989 snívali všetci. Aj ja. Mal som vtedy 33 rokov a chcel som prispieť k prosperite i ochrane životného prostredia, aby sme svojím potomkom zanechali prírodné dedičstvo, ktoré im zabezpečí bezpečnosť i prosperitu.

So skupinkou priateľov som založil malú organizáciu Ľudia a voda v roku 1993, teda tom istom roku, keď OSN vyhlásilo prvý krát 22: marec za Svetový deň vody. Pustili sme sa do ambicióznych projektov. Prvým z nich bola Alternatívna vodohospodárska politika Slovenska – Voda pre tretie tisícročie (1994), ktorá v samotnej filozofii predbehla Rámcovú smernicu pre vodu Európskej únie (2000). Realizáciou tohto projektu by Slovensko bolo v tom čase ušetrilo 700 miliónov USD.

Slovenská (pod)vodná mafia, prepojená na politické špičky, spomínaný projekt – schválený parlamentom Slovenska – zastavila a nerealizoval sa. Namiesto toho Vláda Vladimíra Mečiara otvorila dvere pre pôžičku pre Vodohospodársku výstavbu, ktorá od londýnskej JPMorgan bank s garanciou štátu získala úver vo výške 500 miliónov USD. Len pre ozrejmenie faktov, Vláda Mikuláša Dzurindu za tento čin zaplatila aj na úrokoch banke 54 mld. SK (cca 1,8 mld. eur). Ako ináč. Z verejných zdrojov. Veru tak sa vtedy na Slovensku šafárilo.

Vtedy skupinka MVO Ľudia a voda pochopila, že žiadne argumenty o efektívnosti integrovaných riešení neplatia. Preto sme naplno začali pomáhať obyčajným ľuďom – a to priamo v teréne bojovať za alternatívy, ktoré by mohli zmeniť vodohospodársku politiku. Tým zlomovým bodom bola pomoc obciam Hornej Torysy zastaviť výstavbu priehrady Tichý Potok prostredníctvom Modrej alternatívy, ktorú sme postavili na ekosystémovej ochrane vôd. Ukázalo sa, že toto riešenie je viac ako 10-násobne lacnejšie a práca s verejnosťou priniesla úspech v podobe zastavenia výstavby priehrady Tichý Potok (1996). Vodná mafia bola v tom čase z nebývalého úspechu ochranárov i obyčajných ľudí frustrovaná.

Výsledkom tohto snaženia boli medzinárodné úspechy (EÚ-US cena pre občiansku spoločnosť a demokraciu pre MVO Ľudia a voda – 1998, prevzatá v Londýne pri príležitosti 50. výročia Marshallovho plánu pre Európu z rúk prezidenta USA, Predsedu vlády Britského kráľovstva a predsedu Európskej komisie, Goldman Environmental Prize – 1999 – www.goldmanprize.org) i rozvinuté viaceré projekty, ktoré ukázali, aká dôležitá je občianska participácia a pomoc znevýhodneným komunitám na projektoch (Dedina tretieho tisícročia – 1999, Charta regiónov – 2002, Záchrana Košických lesov pred lacným výpredajom – 2004, Vodný Les – 2005, Nová vodná paradigma – 2007, Voda bez hraníc – 2009, Košický protokol pre vodu a klimatickú zmenu – www.ourclimate.eu, Globálny akčný plán obnovy malých vodných cyklov a klímy – 2015 – http://bio4climate.org/downloads/Kravcik_Global_Action_Plan.pdf) a najnovšie Americký akčný plán pre obnovu malých vodných cyklov a klímy – 2017 – www.vow4climate.org.

Všetky tieto projekty boli inovatívne a postupne prinášali prospech a mohli ešte viac pomôcť Slovensku i Európe napriek tomu, že oficiálne vládne štruktúry i (pod)vodná mafia to neakceptovali. (Pod)vodná mafia ostala v šoku, keď koncept, ktorý bol okrajovo trpený, sa stal základom riešenia ochrany Slovenska pred povodňami, suchom a klimatickou zmenou po historických povodniach na Slovensku (2010) vo vládnom Programe revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí a krajiny (2011). Všetky tieto projekty sme často riešili na úkor svojich rodín, času, zdravia.

A tu sa začína príbeh, ktorý má vplyv nielen na organizáciu Ľudia a voda, ale hlavne na moju rodinu. Mafiánom, ktorým sme prekazil kšefty, systémovo pracujú na tom, aby ubližovali rodine predsedu organizácie, priateľom a napokon i samotnej organizácii – len aby likvidovali činnosť MVO Ľudia a voda. Prvé vážne útoky boli na môjho syna, keď sa ho snažili vyhodiť zo 4. ročníka univerzity v Košiciach. Syna sa nám napokon podarilo zachrániť a aby nemal pokazený život, tak odišiel pracovať do Čiech. Manželku vyhodili z univerzity pred dokončením PhD. Priateľa, s ktorým som spolu zachraňoval košické lesy pred lacným výpredajom, uväznili (2004). Smutné je, že na tejto podlosti participovali aj niektorí ochranári, ktorí podvodným mafiánom pomáhali vyvolať medzinárodný škandál, že nositeľ Goldmanovej environmentálnej ceny obchodoval z pozemkami v košických lesoch.

Napriek týmto smutným príbehom, sme sa nikomu nesťažovali, len sme ešte viac pracovali na tom, čo robíme a čo si myslíme, že treba robiť. Prerastajúci vplyv mafie do štruktúr riadenia štátu na Slovensku, s nebývalou korupciou, ohrozuje nie len MVO Ľudia a voda, ale demokraciu i vyvoláva strach u obyčajných ľudí. Vytvára sa atmosféra, v ktorej obyčajní ľudia už nedokážu odporovať tejto mašinérii a prevláda strach o obyčajné prežitie.

V tejto atmosfére sa stali tieto veci: Terajšia vláda hneď po nástupe k moci v marci 2012 zastavila Program revitalizácie krajiny, ktorý vzišiel z misie MVO Ľudia a voda a ktorý dal prácu viac ako 10 tisíc chudobným ľuďom na Slovensku len preto, lebo sa z Programu nedalo kradnúť. Už 4 roky trvá z pozície vodnej mafie na Slovensku i politických špičiek sústavná kriminalizácia programu, mojej osoby i mimovládnej organizácie Ľudia a voda.

Dokonca našli spôsob, ako zlikvidovať MVO Ľudia a voda. V roku 2009 MVO Ľudia a voda podpísala zmluvu s Ministerstvom práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky na grantový projekt podpory remesiel pre chudobných ľudí v regióne navrhovanej priehrady Tichý Potok vo výške 108 tisíc eur z programu Európskeho sociálneho fondu. Môj odchod z MVO Ľudia a voda do kancelárie premiérky Slovenskej republiky v roku 2011 (koordinoval som vládny program revitalizácie krajiny) logicky spôsobil menší chaos v organizácii, čím sa časovo nesplnili niektoré aktivity na projekte.

Ministerstvo to vyhodnotilo tak, že projekt MVO Ľudia a voda nezvládlo a jednostranne vypovedalo zmluvu. Bolo to v rozpore s podpísanou zmluvou. V zmysle zmluvy bolo možné zastaviť realizáciu projektu len v prípade, ak obidve strany projektu s tým súhlasia a ak sa nevedia dohodnúť – až vtedy prichádza súdne konanie na základe súhlasu obidvoch strán. Keďže sme s tým nesúhlasili a projekt sme chceli dokončiť, implementačná agentúra jednostranne vypovedala zmluvu a ministerstvo nás zažalovalo na súde. Prostredníctvom rozhodnutia súdu (sudca Zhiga) MVO Ľudia a voda predalo majetok a vrátila implementačnej agentúre, ako aj exekútorom a ďalším príživníkom viac ako 60 tisíc eur.

Raritou tohto príbehu ako dôkaz o celej účelovosti likvidácie MVO Ľudia a voda, že potrebné zaplatiť aj súdne poplatky vo výške viac ako 8 tisíc eur, napriek tomu, že v slovenskej legislatíve sú od súdnych poplatkov oslobodené ekologické organizácie, medzi ktoré patrí aj MVO Ľudia a voda. Pripomínam, že za posledné 5 roky boli poškodené viaceré inštitúcie len pre to, že na projektoch spolupracoval Michal Kravčík alebo iní členovia MVO Ľudia a voda.

Slovensko potrebuje nápravu deformácií, ktoré ani po 27-mich rokoch po Nežnej revolúcii nie sú vyriešené: korupcia, priepastné zvyšovanie regionálnych rozdielov a množstvo environmentálnych problémov, nízka participácia občianskych organizácií na procesoch rozhodovania, vysoká nezamestnanosť, podpora predražených projektov, z ktorých oligarchovia cez nastrčených politikov kradnú a množstvo problémov v procese nezvládnutej demokracie. Toto je tiež jeden z dôsledkov veľmi cynického zneužívania dôvery Bruselu pri využívaní eurofondov.

Takže toto je príbeh, priatelia, ktorý sa končí. Už som z unavený pomáhať vode na Slovensku. Mal som veľké ambície pomáhať krajine v ktorej žijem i prispieť k hodnotám Európskej únie. Zajtra sa 24-tý krát „oslavuje“ Svetový deň vody. Budú sa šíriť posolstvá, ako je dôležitá voda, ako si ju všetci uctia i chránia. To je asi tak všetko. Tie prázdne reči Slovensko nepotrebuje. Potrebuje skutočnú zmenu vodnej politiky.

Prosím pozrime sa do zrkadla tohto príbehu, aký je v skutočnosti náš vzťah k vode. Kedysi Indiáni v Amerike, aby videli svoju tvár pozreli do vody, kým im Európania nepriniesli zrkadlá. Tak sa my teraz nepozerajme do zrkadla akí sme krásny, ale pozrime sa do vody. Ak v nej uvidíme svoju tvár, bude to dobrá správa. Voda je totiž zrkadlo našej kultúry. Čím viac okolo nás preteká mútnej vody, tým viac nášho života znečisteného aj tou biedou a malosťou, ktorá nám bráni si chrániť ako oko v hlave.