Máme uší, ale nepočujeme prírodu kričať SOS

12. augusta 2019 12:53, Prečítané 3 013x, Michal Kravčík, Nezaradené

Keď má človek oslabenú imunitu chorľavie a chytajú sa ho rôzne infekcie a virózy. Potrebuje sa liečiť. Môže sa rozhodnúť, že pôjde k lekárovi, alebo sa bude doma liečiť rôznymi bylinkami o ktorých vie, že mu pomôžu.

V každom prípade potrebuje sa liečiť. Domáce liečenie sotva pomôže, ak organizmus je dlhodobo podvyživený a nedokrvený. Najvážnejší stav v organizme je, ak stratí veľa krvi. Ako prvé, potrebuje organizmus sa dokrviť. Aj to sa dá dosiahnuť, ak človek má dostatok poznatkov ako.

V každom prípade nechanie organizmu na to, aby sa sám spamätal prináša riziko smrti. Preto odjakživa človek človeku pomáhal a navzájom si chránili svoje zdravie. Nuž ako je to v prírode? Ako jej pomáhame? Má naša príroda oslabenú imunitu?

Má a veľmi. Slovenská príroda, ktorá nám dáva poživeň a bezpečnosť domova je ohrozená. Našej rodnej hrudi, minimálne od 50-tych rokoch systémovo podrezávame žily, bez toho, aby sme si uvedomili dôsledky svojho konania i zlyhania. Ako?

Nuž najsamprv sme sa išli vysporiadať zo „zaostalosťou“, tak sme rozorali všetky medze a sceľovali pozemky, kde sme len mohli. Potom sme poodtraňovali remízky, aby nám nezavádzali našej „pýche“. Na rad prišlo napichovanie rúrok do pôdy, aby z pôdy voda vytiekla. To bolo v poľnohospodárstve.

V mestách a obciach sme spevňovali cesty, aby sme nemali jamy a mláky na cestách. Okolo ciest sme budovali rigoly, aby čo najrýchlejšie odviedli dažďovú vodu do najbližšieho jarku. Na rad prišli holoruby i priemyselná ťažba dreva v našich lesoch.

K týmto potrebám sme prispôsobovali celý systém vzdelania a výchovy celej plejády lesníkov, poľnohospodárov, vodohospodárov, projektantov, architektov, urbanistov, ako lepšie a efektívnejšie odviesť dažďovú vodu zo Slovenska až tak, že máme sucho.

Nuž ale nikto sa nezamýšľal nad tým, kde to skončí. Plazivá normálnosť (alebo nenormálnosť?) nás teraz dobieha. Za tých niekoľko desaťročí sme zo Slovenska vyhnali viac ako 15 mld. m3 dažďovej vody. Jednoducho sme ju nechceli, lebo bola pre náš štýl života na ťarchu a znepríjemňovala nám život.

Teraz nám chýba a veľmi. Sme prekvapení z nenormálnych dažďov, sucha, extrémnych horúčav, s lykožrútov i s developerov, ktorí tento zúbožený stav Slovenska zneužívajú a v nevedomosti dokonávajú dielo skazy.

Zvláštnym údelom tejto duchovnej biedy, či prázdnoty je hra s ohňom u mojich bývalých kolegov ochranárov, ktorí sa rozhodli tento stav hecovať do úletu, zvaný samovývoj.

Keď sa potrebujeme mobilizovať na obnovu toho, čo sme pokazili ideme hrať hru ničnerobenia? Ochranári, ktorí sa vždy dokázali zmobilizovať pre záchranu doráňanej prírody, už niekoľko rokov zlyhávajú a chcem vedieť prečo to robia.

Neviem, či treba väčší dôkaz o našom zlyhaní ako šírenie lykožrúta. Tomu sa darí v suchom a teplom prostredí. Ak neveríte, viac o tom si prečítajte tu: http://www.forestportal.sk/lesne-hospodarstvo/ochrana-lesa/bioticke-skodlive-cinitele/Stranky/lykozrut-smrekovy.aspx?fbclid=IwAR0Lyz3uplxklTbz6TpLwTF8lBwfJ0cMRQD4LQeOTyVUzC9UNLeJj8MLxiE .

Vo vlhkom a chladnejšom prostredí nemá šancu. Živorí. Podobne ako Slovensko, aj Česko zažíva explóziu lykožrúta. To práve preto, lebo máme spoločné dedičstvo poškodzovania a vysušovania krajiny. Keď vidím, aké nezmysly robia kompetentné orgány štátu na obidvoch stranách roztrhnutej republiky, tak ma ide šľak trafiť.

O tom, ako sa dá chrániť komplexne nie len pred lykožrútom môžete zájsť do Vodného lesa vo Vysokých Tatrách tu: https://kravcik.blog.sme.sk/c/306231/Vodny-les-Slovenskej-sporitelne-brani-sireniu-lykozruta-v-Tatrach.html

Verím, že všetci skutoční ochrancovia prírody tento hlas počujú…