kravcik

MÁME RIEŠENIE PRE CELÚ EURÓPU

Kedysi prívalové dažde začínali až v júni, Tak ako sa vysušuje krajina, tak rýchlo sa prehrieva a zvyšuje rast búrok z tepla. Výsledkom sú extrémne prívaly dažďa i záplavy

Poškodenie lesov i poľnohospodárskej krajiny a množstvo rigolov, či kanálov, ktoré sme usilovne budovali rýchlo hromadia odtekajúcu dažďovú vodu v jarkoch. Zo sebou odnášajú biomasu, hlinu i kamene, ktoré upchávajú priepusty. Tak sa rodia lokálne záplavy i povodne.

O tom trpezlivo vysvetľujem už viac ako 20 rokov, no ako keby sem hrachom hádzali o stenu. Sucho? Plačeme! Zaplavuje nás? Plačeme. Ako keby sme boli paralyzovaní v sladkom opojení ničnerobenia a potom hľadáme vinníkov pre istotu v globálnej klimatickej zmene.

Takže príčinu vzniku častejších povodní a extrémnejších povodní by sme mali. Aj keď odborníci nás tvrdohlavo presviedčajú, že krajina je nasýtená vodou a už do pôdy sa viac dažďovej vody nezmestí. Ešte pár dní nám tĺkli do hlavy, že je sucho a extrémne.

Ak by aspoň na chvíľu odišli od simulačných modelov a navštívili terén, zrejme by zažili vedomostný šok.

Existuje ešte vážnejšia príčina častejších a extrémnejších povodní. A tou je jednoducho intenzita z neba padajúceho dažďa. Prevláda však všeobecná predstava, že zrodenie dažďa je v rukách najvyššieho a že človek to nemôže ovplyvniť.

Nie je to tak. Množstvo produkujúcej energie z vysušenej krajiny vytvára novú realitu v atmosfére s nebývalou koncentráciu mrakov v jednej časti a v inej časti oblohy úplne čistá obloha bez mráčika. Dovolím si tvrdiť, že chovanie mrakov na oblohe sa odvíja od spôsobu využívania krajiny.

Dajme šancu mladým ľuďom, ktorí teraz s mladou klimatickou aktivistkou Grétou Thunberg zo Švédska panikária kvôli klimatickej zmene.

Ak tu krajinu úplne vysušíme, tak na konci bude katastrofa. Dlho, dlho bez dažďa a potom extrémny príval vody z neba. Priali by sme si, aby mračná na nebi boli roztiahnuté a viac diverzifikované po celom teritóriu Európy, aby v každom kúte Európy zapršalo po trošku, aby tie potvorské mračná sa nevylievali na jedno miesto.

Takýto ideálny stav je však utópiou. Aby všade a rovnomerne pršalo a nevznikali z toho povodne je nereálne. Čo však je reálne, je prinavrátiť formovanie dažďov v teritóriu celej Európy možno na úroveň charakteru zrážok, aké sa vyskytovali napríklad pred 50-timi rokmi.

Vtedy viac pršalo napríklad v Španielsku, Taliansku i v Grécku a menej na Slovensku, či Švédsku. Navyše bol častejší výskyt zrážok a menšej intenzity ako teraz.
Predsa vedci sa už dopracovali k poznaniu, že dochádza k časovej priestorovej zmene rozdelenia zrážok.

Vodohospodári, klimatológovia i ďalší odborníci však tvrdia, že to klimatická zmena a že je treba sa prispôsobovať zmene klímy.

Ja si dovolím nahlas kričať, že to „nie klimatická zmena“, ale poškodzovanie krajiny. A že opravou poškodenej krajiny sa opraví aj charakter počasia. Že je v našich rukách i hlavách tak využívať územie, aby nedochádzalo k jeho vysušovaniu.

Preto tvrdím, že jediná šanca pokoja i prežitia v mieri celého europanstva je opraviť a začať využívať každý kúsok zeme, role, lesa, stavebného pozemku, aby dažďová voda sa mohla naspäť vyparovať z toho územia, kde padla.

Len vtedy je možné ovplyvniť to, že vysušené Španielsko, či Grécko, či iné vysušené regióny Európy namiesto produkcie tepla do atmosféry budú vyparovať vodu a bude tam pomenej a častejšie pršať a u nás tiež.

Tým je väčší predpoklad obmedziť tvorbu masívnych mrakov na oblohe a s tým súvisiaci výskyt extrémnych prívalových dažďov a dramatických povodní.

Takže, ak chceme chrániť svoje teritórium pred ničivými búrkami a živelnými pohromami i suchom a extrémnymi horúčavami až požiarmi, mali by sme sa chytiť príležitosti ponúknuť partnerom v európskom priestore riešenia, ktoré by už vysušeným štátom prinavrátilo vodu a tým aj prosperitu, a nám by to prispelo k zníženiu extrémov sucha i povodní.

Na takýto čin by sme mali mať dostatok odvahy. Demokratická strana už odvahu nabrala a s touto agendou už ide búšiť do Europarlementu. Ja verím, že odvahu naberú aj všetci zodpovední voliči, ktorí prídu 25. mája k eurovoľbám a svoj hlas dajú tejto agende.