kravcik

Viac ako 70 rokov si privlastnili pravdu o Slovenskom národnom povstaní komunisti. Dokonca tých, ktorí boli aktívni v povstaní boli nástupom komunistov k politickej moci fyzickí zlikvidovaní.

Preto je našou povinnosťou vrátiť úctu tým, ktorí mali kľúčovú úlohu k písaniu vzácnej, nie deformovanej histórie Slovenska. Píšem to preto, lebo sa plánuje ďalší ročník znásilňovania dejín Slovenska.

Na archívnej snímke sa príslušníci 2. československej paradesantnej brigády a 1. Československej armády na Slovensku pripravujú na Donovaloch 28. októbra 1944 na prechod do hôr a na partizánsky spôsob boja. Autor: REPROFOTO TASR

V týchto šiestich bodoch vnímam históriu povstania takto (neosobujem si právo na vyčerpávajúcu odpoveď):

1. Udalosti povstania predchádzala tzv. Vianočná dohoda v Bratislave (december 1943), ako príprava na spoločnú ilegálnu činnosť protifašistických síl a obnovenie dovtedy ilegálnej SNR. V nej boli zástupcovia vznikajúcej Demokratickej strany, protifašistického občianskeho odboja a KSS. Komunisti neboli dominantní.

2. SNP bol vojenským povstaním nie KSS a partizánov, to je prekrútenie faktov neskoršími komunistickými historikmi, Husák, Plevza a spol. Dobrý materiál o tom napísal historik Jablonický, (viď zdroj: Na ceste k monopolu moci, Archa 1993, nástup KS a likvidácia DS).

3. Občianske protifašistické skupiny na Slovensku počas vojny boli aktívne pod vedením vtedy ilegálne sa formujúcej Demokratickej strany (Martin Kvetko, Lettrich, Ursíny, Šrobár. etc). Časť bola zainteresovaná v Benešovej exilovej vláde, Lettrich, Ursíny, ale kontakty mal aj neskorší veliteľ povstaleckých vojsk SNP Generál Viest v exile, predtým pôsobiaci v Košiciach. DS sa fakticky organizovala počas vypuknutia SNP a krátko potom, Martin Kvetko, Vavro Šrobár, Ursíny, dokonca vydávali počas povstania ilegálne stranícke noviny Čas.

4. Aktívne boli občianske protifašistické odbojové skupiny pod vedením neskorších činovníkov DS reprezentované na Slovensku skupinou Flóra, Justícia a politicky Šrobárova skupina. Ešte pred SNP, zima 1943-1944. Prepojenie bolo aj do Protektorátu Čechy a Morava, teda už československý protifašistický odboj. To robili cez spojky najmä občianske skupiny Flóra, Justícia, partizáni okolo Žingora. Žingor aktivizoval tiež francúzskych partizánov, grupovali sa zväčša z utečencov nasadených na nútené práce v SR, okolie Trenčína, Pov. Bystrica, Strečno. (Zdroj“ SNP bez mýtov a legiend, univerzum Praha 1990).

5. Ursíny a Šrobár, vytváral demokratický občiansky blok už od Vianočnej dohody v decembri 1943, teda akúsi politickú odbojovú skupinu, nie vojenskú. Protiváha aktivizujúcim sa komunistom, Husák, Novomestský, Šmidke.

4. Beneš o tom mal informácie. SNP bolo ako povstanie Slovákov za obnovenie demokratického Československa, nie ako snaha o vznik samostatnej autonómnej SR, ako mnohí teraz dezinterpretujú (!!!) Nie náhodou SNP vypuklo ako vojenské povstanie po vylodení spojencov v Normandii (jún 1944). Vojenské a politické zložky exilovej vlády v Londýne, okolo Beneša, Ján Masaryk, Lettrich, Píka, Viest a spol. boli v tom aktivizované fakticky od Vianočnej dohody.

5. Pravda o SNP sa po uchopení moci komunistami potlačovala druhýkrát, aby vynikol vplyv Komunistov a partizánov. Ich diverzné akcie ale veľakrát škodili a zbytočne prilákali pozornosť Wechrmachtu, nekoordinovali ju s vojenským vedením SNP, teda nepriamo napomáhali jeho potlačenie koncom októbra 1944 (dokumenty V. Žikeš SNP bez mýtov a legiend Univerzum Praha 1990). Preto potom po uchopení moci komunistami začali procesy s predstaviteľmi občianskych protifašistických skupín, Ursíny, Žingor, Kvetko, Kempný a spol. Ursíny, Kempný odsúdený, Žingor obesený etc. SNP sa na ďalších 40 rokov znova nasilu politicky zneužilo.

6. Demokratická strana Slovenska, občiansky odboj, najmä Flóra, Justícia, skupina okolo Šrobára a slovenská armáda Viest, Golian, až potom partizáni, ich dve krídla občianske Žingor a Francúzi a komunistické okolo Velička a KS vedenia Šmidke, Husák, Novomestský, dotvárali celkovú podobu SNP. V popredí ale boli Demokrati a Slovenská armáda. To bol vojenský a občiansky prevrat nie komunistický.