kravcik

Hurikány sa rodia na nebi a čo s tým má spoločné sucho na zemi? Tak asi, by si mohol položiť otázku  bežný človek, aby sa vyvinil za to, že nenesie zodpovednosť za rast extrémov na nebi.

Vo svojich článkoch trpezlivo vysvetľujem, ako súvisí stav vody s produkciou tepla v troposfére, no akosi na to odborníci nereflektujú. Nerozumiem prečo, ale hnevá ma to. Hnevá ma aj to, ako sa tí istí odborníci predháňajú  v spisovaní nových a nových rekordov v extrémoch počasia a nevysvetľujú príčinu.

Tak to je aj teraz v najnovšom príbehu hurikánu Irma, ktorý hrozivo devastuje ostrovy v Karibiku a blíži sa k Floride. Sila energie skoncentrovaná v relatívne malom priestore hurikánu má tak ohromne rozmery, že človiečik si pripadá ako bezvýznamný tvor, bez možnosti toto ovplyvniť.

Práve preto, by sme mali mať záujem pochopiť to, ako sa táto sila objavuje, ako sa formuje hurikán a či vôbec sa dá tejto ničivej sile zabrániť. Ak by sme ozaj pochopili zákony fyziky, možno by sme našli riešenia, ktoré by mohli tomu zabrániť.

Skúsme si zopakovať niektoré základne princípy vzťahu vody v krajine a Slnka na nebi. Každý kubík vody, ktorý sa vyparí do atmosféry spotrebuje 700 KWh energie Slnka. Keďže vieme, že existuje zákon zachovania energie, táto energia, ktorá sa spotrebovala na výpare vody sa nemôže stratiť, ale pri výpare sa transformuje na latentné teplo. Povedzme mu vlhké teplo. Toto vlhké teplo  putuje s vyparovanou vodou do vyšších vrstiev atmosféry a tam pri kondenzácii vodných pár sa uvoľňuje. Jednoducho povedané, vyparovaná voda odčerpáva teplo z prízemných do vyšších vrstiev troposféry, kde je chladnejšie. Je to unikátny systém klimatizačného zariadenia planéty Zem, ktorý po tisícročia fungoval. A spoľahlivo.

Štartovaním priemyselnej revolúcie v 19-tom storočí sme naštartovali obludné procesy odvodňovania, teda vysušovania kontinentov. V súčasnej dobe na začiatku 21. storočia sa podľa odborných odhadov ročne odkanalizuje do oceánov 760 mld. m3 tej dažďovej vody, ktorá pred tým ostávala v krajine, a za účinku Slnka sa vyparovala s permenentým jej obehom v malých vodných cykloch.

Ako som povedal, zo strateným každým kubíkom dažďovej vody z krajiny sa produkuje 700 KWh citeľného (suchého) tepla do atmosféry, pretože energia Slnka sa nespotrebuje na výpare vody. Z toho teda vyplýva, že každým rokom zo sucha pribudne do atmosféry viac ako 500 tisíc TWh energie, ktorá je vlastne hnacím motorom dramatickej výmeny tepla medzi suchým a vlhkým vzduchom v atmosfére.

Takže s pokračovaním vysychania krajiny, štartujú dramatické výmeny suchých a vlhkých vzduchových más v atmosfére, ktoré napomáhajú formovaniu hurikánov či nad Atlantikom, alebo nad Tichomorím. Len aby ste mali predstavu o koľko každoročne prispievame k produkcii suchého tepla do atmosféry odvodňovaním kontinentov. V porovnaní s ročnou produkciou energie na Slovensku, je to 25 tisíc násobok produkcie energie vo všetkých elektrárňach na Slovensku.

Možno že vieme, ale predsa je potrebné si pripomenúť, že zárodky hurikánov, ktoré atakujú Americké pobrežie, sa rodia na rozhraní suchého a vlhkého vzduchu pri Africkom pobreží (pozri mapku čiar pohybu vzniknutých hurikánov). Putovaním cez Atlantik naberajú silu a napokon sa „vybúria“ na pobreží Severoamerického kontinentu. Čo však málo vieme je, že Africký suchý kontinent sa naďalej vysušuje. Západná časť Afriky je sužovaná záplavami, čo je dôkazom, že tejto oblasti sveta prebieha vysušovanie krajiny.

Takže už v zárodku pri Africkom kontinente sú hurikány silnejšie a prechodom cez Atlantik naberajú silu. Pri kontakte s Americkým pobrežím aj s viac vysychajúcim kontinentom je logické, že devastačná sila hurikánov bude v budúcnosti väčšia.

Je z toho východisko? Áno, je! Logické a pomerne jednoduché. Stačí zastaviť plošné vysychanie kontinentov a zárodky hurikánov napríklad pri Afrike sa oslabia. Pri kontakte s Americkým prostredím sa tá skumulovaná energia v hurikáne viac rozplynie do krajiny preto, lebo znížením produkcie suchého tepla do atmosféry sa frontálne systémy „vybúria“ na väčšej ploche s menšou intenzitou a tým sa utlmí ničivá sila hurikánov.

Čo tomu bráni? Nuž jednoducho ideológia v definovaní príčin klimatickej zmeny. Prílišné úzkostlivé trvanie na tom, že hlavnou príčinou globálnej klimatickej zmeny je zvyšovanie koncentrácie uhlíka v atmosfére je to, čo nám bráni efektívnejšie, lacnejšie a v prospech budúcnosti zabezpečovať globálnu stabilitu i bezpečnosť ľudstva.