kravcik

Americký klimatológ David Travis využil tragickú udalosť pádu Dvojičiek v New Yorku 11. septembra 2001, kedy na tri dni prestali lietať lietadlá. Trevis očakával pokles teploty vplyvom zníženia produkcie aerosolov do atmosféry (viď obr. – zdroj Wikipeidia). Výsledky boli šokujúce. Teplota v priebehu troch dní neklesla, ale vzrástla o neuveriteľný 1°C. Za celú históriu sledovania klímy na americkom kontinente nedošlo k tak dramatickej zmene teploty.

Výskum klimatickej zmeny je príliš orientovaný na vedecké poznanie znečisťovania atmosféry – tzv. skleníkové plyny (CO2, N2O, CH4,…). Ostatné vplyvy sú považované za nepodstatné (aerosoly v atmosfére, vplyv letectva, prachové častice, žiarenie, využitie krajiny). Možnému vplyvu stavu vody v krajine na klimatickú zmenu sa nevenuje žiadny výskum na svete. (viď graf IPCC). Prílišné sústredenie vedeckého bádania na skleníkové plyny vedie k záveru, že iné vplyvy na otepľovanie klímy neexistujú, resp. sú zanedbateľné.

Tento stav vedeckého poznania vedie k rôznym špekuláciám a nezáujmu vinníkov za globálnu klimatickú zmenu a akékoľvek iné poznania príčin otepľovania klímy sú považované za nevedecké a sú zosmiešňované. Taktiež sa verejnosti podsúva názor, že lobistické skupiny previazané na veľké priemyselné koncerny hľadajú iné príčiny otepľovania klímy, aby neohrozili vlastné ekonomické záujmy.

Na základe tejto zjednodušenej predstavy vedci vypracovali scenáre otepľovania klímy, z ktorých vyplýva, že k otepľovaniu bude dochádzať za každých okolností (viď graf – IPCC). Najpesimistickejší scenár predpokladá nárast teploty až o 5,6 °C. Ti istí vedci dokonca tvrdia, že ak by sa podarilo zastaviť znečistenie atmosféry hneď teraz, otepľovanie klímy bude údajne prebiehať ešte minimálne 50 rokov a až potom údajne nastane pokles teploty. Tí istí vedci si zrejme podvedome pripúšťajú, že sa mýlia, ale zodpovednosť za stav svojho výskum nechcú niesť. Čo bude po ich smrti je im jedno.

Podstata otepľovania klímy je zrejme v niečom inom, ako sú skleníkové plyny. To potvrdzujú zmeny teplôt v 20. storočí. Do roku 1940 bol dramatický rast teploty (nárast o 0,45 °C). Od roku 1940 do roku 1975 pozvoľný pokles o 0,2 °C a od roku 1975 je zaznamenaný opäť dramatický rast teploty o 0,5 °C (viď graf IPCC). Na základe týchto trendov zmien teplôt je možné s vysokou dávkou pravdepodobnosti definovať vplyvy jednotlivých faktorov na zmenu klímy.

Obdobie prosperity a ekonomického rozvoja (otepľovanie klímy) v 20. storočí bolo prerušené vojnovým obdobím (ochladzovanie klímy). Tieto zmeny majú logické vysvetlenie v trende oslabovania i posilňovania skleníkového efektu.
Populačný rast a rozvoj ľudských sídiel, asfaltovanie, betónovanie, zastrešovanie, kanalizovanie, využívanie a obhospodarovanie poľnohospodárskej i lesnej krajiny urýchľuje procesy oslabovania skleníkového efektu a otepľovania klímy. Triviálne znázornenie teplotnej diferenciácie urbanizovaného priestoru je evidentným dôkazom vplyvu využívania krajiny na teplotný režim krajiny, ktorý majú napríklad mestá (viď obr., zdroj Urban Hydrology Institute).

Zanedbávanie vplyvu využívania krajiny na stav vody v ekosystémoch (voda je termoregulátor) vedie k chybným interpretáciám klimatickej zmeny. S tým súvisia možné tragické dôsledky pre civilizáciu. Preto je možné očakávať, že dôsledné presadenie Kjótskeho protokolu do praxe bez snahy meniť spôsoby využívania krajiny spôsobí exkaláciu otepľovania klímy natoľko, že sa naplnia najpesimistickejšie scenáre klimatickej zmeny približne o 50 rokov skôr (2050). Táto teplotná zmena bude dosiahnutá iba za predpokladu, že nedôjde k svetovému vojnovému konfliktu.

Riešením je ochladzovanie klímy dažďovou vodou. Komplexným zavodňovaním kontinentov dažďovou vodou je možné dosiahnuť ochladenie klímy na úroveň 60-tich rokov 20. storočia v priebehu 10-tich rokov.
Zavodňovaním krajiny dažďovou vodou je možné ochladiť klímu na našej planéte a vyriešiť:

1. Pokles hladín oceánov na úroveň roku 1900.
2. Získať dostatok vodných zdrojov pre ľudstvo aj pri súčasnom trende populačného rastu.
3. Zmierniť riziko vzniku živelných pohrôm – povodní a sucha.
4. Vyriešiť problém chudoby. Napríklad tým, že sa premení Sahara (alebo jej väčšia časť) na zelenú úrodnú krajinu.
5. Zmierniť napätie a zaistiť väčšiu globálnu bezpečnosť.
6. Odvrátiť riziká vzniku vojnových konfliktov.

Na dosiahnutie týchto cieľov je potrebné presadiť program globálneho zavodňovania kontinentov dažďovou vodou.
Základný rámec programu zavodňovania kontinentov

Slnečné teplo vyparuje vodu z morí, riek, pôdy i rastlinstva do atmosféry. Vyparená voda v atmosfére sa ochladí a dažďom sa vracia na ZEM. Toto dômyselné chladiarenské zariadenie našej planéty funguje vďaka teplu a vode. Bez vody by bola ZEM bez života a bez tepla a bola by večne zamrznutá.

Teplo a voda sú motorom globálneho vodného cyklu. Globálny vodný cyklus udržiava nielen teplotný režim našej planéty, ale vytvára aj podmienky pre samotnú existenciu života. Globálny vodný cyklus pozostáva z veľkého¹ a malého vodného cyklu².

Molekuly vyparenej vody v atmosfére pohlcujú, odrážajú a rozptyľujú teplo, svetlo i ÚV žiarenie a zároveň vytvárajú skleníkový efekt, ktorý udržiava planétu v primeranej teplote. Tento unikátny skleníkový efekt vyrovnáva teplotné extrémy medzi dňom a nocou, medzi jednotlivými sezónami, medzi jednotlivými oblastiami a zároveň tlmí extrémy v počasí. Čím je viac vody v atmosfére, tým je skleníkový efekt silnejší a výkyvy v počasí menšie. Čím je v atmosfére vody menej, tým je skleníkový efekt slabší a výkyvy v počasí extrémnejšie.

Menej vody sa vyparí do atmosféry, ak je krajina presušená. Presušenie krajiny môže spôsobiť človek jej klčovaním i urbanizáciou pre produkciu potravín, alebo pre výstavbu svojich sídiel.

Človek pretvára lesnú krajinu na poľnohospodársku klčovaním lesov. Poľnohospodársku krajinu pretvára na svoje sídla asfaltovaním, zastrešovaním a kanalizovaním zemského povrchu. Toto pretváranie, predovšetkým kanalizovanie dažďovej vody z krajiny, prináša so sebou riziká obmedzenej akumulácie vôd v krajine, znižuje výpar do atmosféry a zvyšuje odtok dažďových vôd do potokov, riek a oceánu.

Obmedzovanie prirodzenej akumulácie a zvyšovanie odtoku dažďovej vody znižuje objem vody v malom vodnom cykle. Kanalizovanie dažďovej vody obmedzuje prirodzenú akumuláciu dažďových vôd v krajine, vysušuje celé regióny, znižuje výpar vody do atmosféry, znižuje tvorbu mrakov nad vysušenou krajinou i spôsobuje pokles zrážkovej činnosti.

Populačný rast, pretváranie krajiny, skanalizovávanie dažďových vôd, obmedzovanie prirodzenej akumulácie dažďových vôd a znižovanie vodných zásob v globálnom vodnom cykle, vytvára globálnu nerovnováhu vodného cyklu (úbytok vody z kontinentov a jej prírastok v oceánoch). Každým rokom je skanalizovaných viac ako 700 mld. m3 dažďovej vody. Za posledných 100 rokov sa z kontinentov skanalizovalo viac ako 37 000 mld. m3 dažďovej vody. Ten istý objem vody pribudol v oceánoch. Hladina oceánov stúpla o 10 cm.

Stúpanie hladín oceánov sa doteraz pripisuje roztápaniu ľadovcov zmenou klímy. Výskumy napríklad Grónskeho ľadovca potvrdzujú, že vo vnútrozemí permanentne pribúda hrúbka ľadu, pretože v prostredí permanentného mrazu sa sneh ukladá a neroztápa. Zvýšená intenzita roztápania ľadovca v polárnych moriach má mechanický pôvod, pretože stúpanie hladín oceánov spôsobuje pnutie v samotných ľadovcoch a intenzívnejšie odlamovanie ľadovcových krýh. Tie potom putujú do teplých morí, kde sa roztápajú. Roztápanie ľadu v moriach nespôsobuje stúpanie hladín oceánov³.

Preto je možné s veľkou pravdepodobnosťou tvrdiť, že príčinou stúpania hladín oceánov je vysušovanie kontinentov, spôsobené kanalizovaním dažďovej vody. Za posledných 100 rokov bolo skanalizovaných viac ako 37 000 mld. m3 dažďovej vody z kontinentov do oceánov⁴, čo sa rovná nárastu hladín oceánov o 10 cm za to isté obdobie.

Skanalizovanie dažďovej vody z kontinentov do oceánov znamená úbytok vody malom vodnom cykle. Úbytok vody v malom vodnom cykle znamená prehlbovanie nedostatku vody pre ľudí, potraviny i prírodu, rast extremalizácie počasia, častejší výskyt živelných pohrôm, povodní, sucha, požiarov i zmenu klímy. Úbytok vody v malom vodnom cykle zároveň znamená prehlbovanie rozdielov atmosférických tlakov medzi atmosférou nad oceánmi a kontinentmi. Úbytok vody v malom vodnom cykle znamená tiež vytváranie globálnej nerovnováhy vodnej bilancie (menej sladkej a viac slanej vody) na našej planéte. Spôsobuje to zmeny tlakov v atmosfére s náhlymi zmenami počasia na kontinentoch.

Úbytok vody v malom vodnom cykle súčasne znamená stenčovanie ochranného obalu planéty a následné zvýšenie tepelnej radiácie zo Slnka⁵. Niektorí skeptici klimatickej zmeny to považujú za dôkaz, že klimatická zmena je prirodzený jav.

Intenzita skanalizovania dažďovej vody z kontinentov je rozdielna. Je závislá na populačnej hustote a rozlohe poľnohospodárskej a urbánnej krajiny. Vytváranie tzv. presušených „horúcich platní“ (poľnohospodársko-urbánna krajina) v nížinných oblastiach kontinentov v interakcii s chladnejšími vlhkejšími horskými oblasťami spôsobuje nebývalú koncentráciu mračien nad horskými oblasťami. Voda z mračien tak vo veľkej miere spadne v horských chladnejších oblastiach, kde vznikajú tragické povodňové vlny. Tie zasahujú aj nížinné poľnohospodársko-urbánne oblasti napriek tomu, že v týchto oblastiach takmer nezaprší. Poruchy v počasí sa prejavujú aj náhlymi zmenami počasia, častejšími extrémami, časovou a priestorovou zmenou rozdelenia zrážok, extrémnymi prívalovými dažďami, veternými smršťami i extrémnym suchom.

Z toho vyplýva, že regióny, ktoré sú najviac presušené, sú aj najviac postihované extrémnymi dažďami i povodňami. Prípad povodia Dunaja to potvrdzuje. Povodia, ktoré boli najviac vysušené, sú v súčasnosti najčastejšie postihované rozsiahlymi záplavami (rieky Morava, Tisa, Prut). Najrozsiahlejšie zmeny vysušovania krajiny v 20. storočí nastali v Indočíne. Populačný rast a s tým súvisiace spriemyselňovanie krajiny v tomto regióne spôsobuje rozsiahle záplavy i extrémne sucho s destabilizáciou socio-ekonomického prostredia.

Východiská a riešenie

Viac dažďovej vody v krajine, viac vyparenej vody do atmosféry, viac mrakov a nasýtený vodný cyklus – to je kľúč k riešeniu globálnej vodnej krízy i globálneho ochladzovania našej planéty. Obnovou vodného cyklu možno dosiahnuť stabilitu globálneho vodného cyklu – mať viac vody pre ľudí a prírodu a teda aj produkciu potravín. Možno minimalizovať riziká porúch v počasí, preventívne chrániť ľudí pred živelnými pohromami, zastaviť rast hladín oceánov⁶, pretvárať vysušenú krajinu na úrodnú krajinu⁷, ochladzovať planétu, zaručiť globálnu bezpečnosť⁸ i vytvárať milióny pracovných príležitostí⁹.

Toto sa podľa nás dá dosiahnuť prostredníctvom jednoduchého globálneho programu, ktorý sme nazvali „Nechaj dažďovú vodu v krajine“. Jeho cieľom je vrátiť vodu, ktorá sa za posledných 100 rokov stratila z kontinentov, do vodného cyklu. Nasýtený vodný cyklus je chladiaci mechanizmus našej planéty. Ponechaná dažďová voda v ekosystémoch ochladzuje zemský povrch, vyparená je filtrom proti slnečnej radiácii, teplu a svetlu. Mračná vytvárajú tiene, čo stabilizuje teplotu zemského povrchu.

Zavodnená krajina je chladnejšia a stabilizuje vodný cyklus, stabilizuje počasie, posilňuje biodiverzitu, obnovuje zrážkovú činnosť. Zavodňovaním krajiny dažďovou vodou je možné prakticky dosiahnuť ochladzovanie krajiny, keďže voda je prirodzený termoregulátor.

Základným princípom je udržať čo najviac dažďovej vody v krajine, aby mala príležitosť vsakovať do pôdy a vracať sa do atmosféry. Je potrebné vytvoriť podmienky v krajine, aby sa zvýšil priesak dažďovej vody do pôdy celoplošne na všetkých kontinentoch.

Pre zadržanie dažďovej vody v krajine je potrebný celý rad systémových opatrení a zmien v legislatíve, v spôsobe využívania leso-poľnohospodárskej a urbanizovanej krajiny, manažmente vodných zdrojov i technologických procesov tak pre priesak dažďovej vody do pôdy, ako aj pre jej vyparovanie do atmosféry. Program zavodňovania krajiny je potrebné odštartovať na všetkých kontinentoch. Chceme preto vydať monografiu a nakrútiť film „Voda pre globálne ochladzovanie“. Ich prostredníctvom chceme čo najširšej verejnosti ozrejmiť, prečo a ako je potrebné zrealizovať spomínané kroky a čo hrozí v prípade, že k ich realizácii nedôjde.

Vysvetlivky
¹Veľký vodný cyklus je výmena vody medzi oceánmi a kontinentmi. Voda vo veľkom vodnom cykle je voda vyparená z oceánov, vypršaná na kontinentoch a riekami odtečená späť do oceánov.
²Malý vodný cyklus je výmena vody medzi pevninou a atmosférou. Vyparená voda z pôdy, rastlín, mokradí, riek i zo sladkovodných jazier sa ochladí a dažďom sa vyprší do krajiny.
³Na roztápanie ľadovcov v moriach platí Archimedov zákon, čo znamená, že objem vody z roztopeného ľadu sa nemení.
⁴10 cm nárast hladín oceánov na 361 mil. km2 zodpovedá objemu vody 36 100 mld. m3.
⁵Výskum NASA potvrdzuje, že za posledné 3 dekády stúpla teplota vplyvom tepelnej radiácie zo Slnka dopadajúca na ZEM o 0,6 °C.
⁶Program zavodňovania krajiny by prakticky znamenal nielen zastavenie nárastu hladín oceánov, ale aj ich pokles, pretože vrátenie 370 000 mld. m3 vody do globálneho vodného cyklu spôsobí aj pokles hladín oceánov.
⁷Presušené regióny je možné zavodniť dažďovou vodou jednoduchým riešením. Ak v krajine vytvoríme celoplošný systém vodoholdingov na zachytávanie dažďovej vody, je možné v priebehu 10-20 rokov premeniť vysušenú na úrodnú zelenú krajinu.
⁸Globálna bezpečnosť sa odvíja od dostatku vodných zdrojov a predovšetkým potravín. Mať viac vody znamená vnášať prevenciu do globálnych konfliktov. Najväčšia agresivita, intolerancia i terorizmus rastie vo vysušených regiónoch s limitovanými vodnými zdrojmi. Presušené prostredie plodí agresívnejšiu kultúru správania sa populácie.
⁹Podľa predbežných odhadov je možné programom „Nechaj dažďovú vodu v krajine“ vytvoriť celosvetovo cca 100 mil. pracovných príležitostí.

Zverejnené 10. januára 2007 na stránke MVO Ľudia a voda (www.ludiaavoda.sk)