V symbolicky deň „februárového víťazstva pracujúceho ľudu“ sa v Košiciach stretla skupina signatárov Košickej Charty 017 (viď príloha), aby sa dohodla na spolupráci pri ochrane občianskych práv a slobôd ľudí, ktorí chcú žiť slobodne, čestne, zodpovedne a spravodlivo. Účastníci stretnutia diskutovali o rastúcej obave zo spoločenského vývoja a rastu extrémizmu na Slovensku, o bezbrehej arogancii politickej moci a o zneužívaní verejných funkcií vládnucim politicko-oligarchickým aparátom na osobné obohacovanie sa – čo bolo príznačné pre obdobie politickej normalizácie verejného života po roku 1968.
Účastníci stretnutia signatárov Košickej Charty 017 sa dohodli na pravidelných stretávaniach, organizovaní diskusných fór, formulovaní stanovísk i vyhlásení. Ambíciou je dávať na známosť širokej verejnosti spôsoby, taktiku i rozsah zneužívania verejného života politikmi, ktorí si službu verejnosti zamenili s osobným prospechom.
Účastníci stretnutia signatárov Košickej Charty 017 sa rozhodli osloviť verejnosť s výzvou, aby uvedomelí občania zakladali podobné platformy po celom Slovensku a navzájom komunikovali, spolupracovali a rozširovali posolstvo novej politickej kultúry, ktorá je ukotvená v Košickej Charte 017. Košická skupina signatárov vyzýva všetkých občanov, ktorí sú znepokojení politickým vývojom na Slovensku, aby vo svojich mestách a obciach pomáhali rozvíjať kapacity pre novú politickú kultúru s cieľom zabrániť nielen zneužívaniu politickej moci na vlastné obohacovanie sa, ale i rastu extrémizmu vo verejnom priestore.
Účastníci košického stretnutia sa rozhodli zaslať text Košickej Charty 017 prezidentovi Slovenskej republiky, predsedovi NR SR, poslancom NR SR, ako i predsedníčke Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Ďalšie stretnutie košických signatárov Košickej Charty 017 sa uskutoční 26. marca 2017.
V Košiciach 25. februára 2017
KOŠICKÁ CHARTA 017
„My občania Slovenska máme právo postaviť sa na odpor proti každému, kto odstraňuje demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v ÚSTAVE SLOVENSKEJ REPUBLIKY, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.“ (Ústava SR, novelizovaná v roku 2014, druhá hlava, základné práva a slobody, Čl. 32.)
4. júna 2014 NR SR schválila aktualizované znenie Ústavy SR, všeobecne záväzné pre vládu, všetky riadiace orgány štátu, vrátane súdov, polície a občanov Slovenska. Ústava je demokratická, plne kompatibilná s európskymi právnymi normami. Nikto si nemôže privlastňovať výklad práva na úkor ostatných. Žiadna politická garnitúra, ktorá je aktuálne na Slovensku pri moci, nemôže dočasne ani dlhodobo, podľa znenia najvyššieho zákona štátu, byť jedinou reálnou alternatívou k politike neregulovaného trhu a oslabovania úloh štátu v ekonomike a spoločnosti. Každá politická alternatíva, ktorá sa dostane v regulárnych voľbách k moci so svojim volebným programom, ktorý nie je v rozpore so znením Ústavy Slovenskej republiky, je preto plnohodnotná alternatíva pre všetky budúce vlády na Slovensku.
4. mája 2004 sa Slovenská republika stala plnohodnotnou súčasťou Európskej únie, čím sa podieľa na tvorbe jej zákonov. Prevzala tak základné európske právne princípy, vrátane ochrany práv jej občanov a dodržiavania zákonov samotnou vládou voči svojmu štátu a politikmi, tvoriacimi jeho zákony. Tieto základné právne princípy nepoznajú pojem nedotknuteľnej politickej elity.
Vládna strana SMER-SD svojimi programovými tézami z 22. 10. 2016 o jedinej reálnej politickej a ekonomickej alternatíve na Slovensku, túto základnú demokratickú podobu štátu definovanú Ústavou SR vyvracia.
Doterajšie neriešené kauzy vládnej strany SMER-SD na najvyšších úrovniach, s presahom na nedoriešené staré prípady, ktoré traumatizujú spoločnosť, sú potvrdením, že na Slovensku vznikli nekontrolovateľné a trestne nepostihnuteľné nomenklatúrne politické a ekonomické vzťahy – podobne, ako v časoch socialistického režimu. Politický systém nášho štátu naberá čoraz viac centralizovanú nomenklatúrnu podobu vládnucej štátostrany s jej rozsiahlym administratívnym aparátom, zasahujúcim do všetkých zložiek občianskeho života. Z demokratického politického štátneho systému sa postupne stáva novodobý oligarchický totalitný systém, keďže občania strácajú možnosť podieľať sa na kontrole výkonu moci aj cez svojich zákonne zvolených parlamentných zástupcov.
Podľa paragrafového znenia Ústavy Slovenskej republiky v odseku základných práv a politických slobôd v Článku 32, však Ústava SR dáva právo občanom: „..postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.“
Súčasný stav politického diania na Slovensku vytvára reálny dôvod na tvrdenie, že sa tento článok Ústavy naplnil. S odvolaním sa na platnú Ústavu SR, s obavou nad doterajším vývojom štátu, ktorý už stráca svoju základnú demokratickú podobu, formulujeme toto vyhlásenie k stavu spoločnosti:
S plnou zodpovednosťou za ďalší vývoj nášho štátu v dosiaľ platných zákonných podmienkach, v súlade s demokratickými právnymi princípmi Ústavy Slovenskej republiky a Európskej únie, ktorej je SR plnohodnotným členom a tvorcom jej zákonov, vyzývame občanov Slovenskej republiky od dňa zverejnenia tejto výzvy – v súlade s Ústavou SR postaviť sa na odpor proti všetkým, ktorí systematicky dlhodobo znefunkčňujú svojim konaním najvyšší zákon štátu.
Odôvodnenie: Arogancia politických oligarchov ignoruje základný demokratický zákon nášho štátu, ktorý nepozná princíp nedotknuteľnej politickej a ekonomickej elity. Účelovo sú kryté najväčšie politické a korupčné kauzy, klientelizmus sa stal legitímnou súčasťou udržiavania moci, občania majú strach verejne povedať svoj vlastný názor a upozorniť na nedodržovanie zákonov z obáv pred stratou zamestnania a perzekúciami zo strany úradov. Svojvôľa politických oligarchov je hrubo demonštrovaná už aj spochybňovaním práce tých, ktorí si iba plnia svoju úlohu a upozorňujú na tieto delikty. Generálna prokuratúra a Špecializovaný trestný súd dosiaľ nevyriešili žiaden prípad týkajúci sa najvyšších špičiek našej politickej moci. Nedokázali zastaviť ani nárast extrémistických síl, ktoré sa netaja zmenou politickej orientácie a systému vlády v prípade uchopenia moci v štáte.
KOŠICKÁ CHARTA 017 nie je agitáciou pre žiadnu politickú stanu, či hnutie, ani žiadneho vznikajúceho hnutia či organizácie. Nemá ambíciu registrovať sa ako občianske zoskupenie s členskou základňou a stanovami. Je neformálnym hlasným apelom na slušných ľudí, ktorým osud našej krajiny nikdy nebol a nie je ľahostajný. Základné občianske práva a slobody, garantované Ústavou SR, na ktorú prisahali naši zákonodarcovia v NR SR a členovia vlády SR, ako aj naše členstvo v EÚ, ktorá nepozná termín jedinej reálnej politickej a ekonomickej vládnej elity, nám dáva plné legitímne právo chrániť demokraciu, slobodu i postaviť sa na odpor, ak máme pocit, že tieto zásady sú v našom štáte beztrestne porušované.
Košice, 17. februára 2017
Signatári KOŠICKEJ CHARTY 17:
Michal Kravčík (Košice), Štefan Lazorišák (Košice), Jozef Horváth (Košice), Štefan Tomáš (Michalovce), Pavel Mikovič (Handlová), Jozef Šišolák (Moravský Svätý Ján) Margita Kočišková (Košice), Alena Dudekova, (Košice), Peter Gálik (Obišovce), Anton Baláž (Ľubica), Jana Krausová (Pezinok), Martin Pekárek (Pezinok), Imrich Jančár (Košice), Peter Čičatko (Terbišov), Pavol Bujňák (Košice), Ľubomír Ragulský (Košice), Viera Vidholdová Dokoupilová (Liptovský Mikuláš), Marián Lucbauer (Bratislava), Ján Vikartovský (Košice), Gabriela Vikartovská (Košice), Nataša Milistenferová (Košice), Jolana Smutelovičová (Budimír), Slavomír Pavelčák (Košice), František Bradáč (Košice), Štefan Markovič (Ruskov), Igor Bachetti (Banská Bystrica), Ľuboš Révay (Levice), Ivan Feigl (Košice), Marta Vidricková (Košice), Štefan Baláž (Prešov), Vladimír Václavek (Košice), Gabriel Gazi (Piešťany), Július Ježik (Plavecké Podhradie), Peter Mato (Bratislava), Božena Durčovičová (Mostná Handlová), Pavol Mészáros (Košice), Mária Halátová (Bretejovce), Jaroslav Čechovič (Bratislava), Drahomír Krčmárek (Liptovský Ondrej), Jakub Exner (Košice Lorinčík), Pavel Horák (Bratislava), Ján Soviš (Brezová pod Bradlom), Jozef Oravec (Bratislava), Marián Kertész (Ruskov), Zdeno Babic (Košice), Štefan Spacai (Košice), Viera Rjašková (Vranov nad Topľou), Richard Lastovecký (Košice), Imre Hornyak (Nové Zámky), Pavol Vojtek (Vrbovce), Ladislav Astl (Ulič), Ján Flajs (Dolný Kubín), Júlia Piačková (Pezinok), Marián Mižák (Košice), Dušan Kováč (Stará Ľubovňa), Viktória Kuzarová (Poprad), Jozef Mihálik (Kružľov), Daniel Tiža (Sobrance), Patrícia Tižova (Sobrance), Milan Babik (Michalovce), Anton Snak (Bardejov), Jozef Virgala (Bardejov), Kvetka Jonášová (Martin), Jozef Maník (Bardejov), Beáta Kollárová (Stebnická Huta), Vincent Sajna (Michalovce),
Celá debata | RSS tejto debaty