Založ si blog

Potrebujeme žiť v zelenom prostredí, nie na púšti

Slovensko sa chváli, že patrí ku krajinám s najväčším percentuálnym podielom lesov. Je to fajn. Ale ako je možné, že na Slovenskú máme častejšie a extrémnejšie povodne i častejšie suchá? Poľnohospodári dvíhajú varovný prst, že ich ohrozujú povodne i suchá, horšie ako v roku 1947.
Navyše, ak nastane nejaký dážď, tak taký intenzívny, že je z neho okamžite lokálna povodeň. Bežne zvykneme hovoriť, že les priťahuje dážď. Aj to je zrejme rokmi odskúšaná pravda. Niekde je však zrada, o ktorej treba otvorene a samozrejme nahlas diskutovať, hádať sa i prieť, aby sme sa konečne dopracovali k dobrým riešeniam. Prečo? Nuž aj preto, lebo na oko zdravé lesy nedokážu udržať tú dažďovú vodu, ktorá padne z neba. Titulná fotka z júna 2011 dokazuje, ako po cestách staká dažďová voda, napriek tomu, že les vyzerá v poriadku.
pila
Aj keď nie som lesník, pokúsim sa načrtnúť niektoré súvislostí, ktoré odborná verejnosť nevníma. Začnem rečníckou otázkou. Dážď priťahuje les, alebo do lesa je vytláčaný dážď z poľnohospodársko-urbánnej krajiny? Tak o tom, že les priťahuje dážď už vieme. De jure je to tak. Ja to tak aj de facto? Fyzikálne zákony platia aj v atmosfére. Čím je väčší teplotný rozdiel medzi teplým a chladným vzduchom v atmosfére, tým je dynamika miešania vzduchových más je dramatickejšia. Ináč povedané, do chladnejšieho prostredia nad lesom sa tlačí teplejší vzduch tým intenzívnejšie, čím je viac vysúšená a teda prehriatá poľnohospodársko-urbanna krajina.
graftepla
Vieme dobre z histórie, že sme mali lesy asi približne tej istej rozlohy ako teraz. Ale sme mali tiež viac diverzifikovanú poľnohospodársku krajinu a nemali sme mestami a obcami takú rozsiahlu zastavanú a zregulovanú krajinu. Proste v otvorenej krajine bolo viac lesíkov, mokradí, remízok, medzí i malých vodných plôch, z ktorých sa viac vody vyparilo, ako teraz a ochladzovalo vzduch. Teraz? Máme rozsiahle presušené lány poľnohospodárskej krajiny.
A zrejme tu sme pri koreni veci. V Slovenskom horskom prostredí historický vzrástli a v nížinnom prostredí historický poklesli úhrny zrážok. Prečo? Lebo teplé výstupné prúdy z otvorenej poľnohospodársko-urbannej krajiny vytláčajú mraky do chladnejšieho horského prostredia.
slovensko
A to je zlé tak pre lesy aj pre poľnohospodársku krajinu. Nehovorím už o urbannej krajine, ktorej nedostatok vegetácie najviac ubližuje ľuďom, ktorí v tom prostredí žijú. Potrebovali by sme, aby v lesoch menej a pravidelnejšie pršalo a v poľnohospodárskej a v urbannej krajine viac a pravidelnejšie pršalo. Prečo? Napríklad aby dážď vyčistil vzduch od alergénov i iných polutantov, ktoré ohrozujú zdravie obyvateľov.
A to sa dá docieliť vtedy, ak bude poľnohospodársko-urbanna krajina dokáže zadržať viac dažďovej vody. To sa dá dosiahnuť tak, že vrátime remízky, mokrade, terás i drobné vodné plochy, v ktorých sa bude zachytávať dažďová voda a jej vyparovaním sa zníži produkcia citeľného tepla do atmosféry.
A to bolo cieľom Vládneho programu revitalizácie krajiny, ktorý sa začal realizovať v 2011. Ako prvý krok bol začať od lesnej krajiny. Program sa mal v ďalších rokoch postupne rozširovať do poľnohospodárskej i urbannej krajiny. Prečo sa tak robilo? Nuž z jednoduchého dôvodu. Najmenší odpor proti Programu revitalizácii krajiny kládli vtedy lesníci. Zrejme je to spôsobené, že výchova lesníkov je viac prierezová, ako výchova poľnohospodárov.
To dáva príležitosť generácii lesníckych inžinierov profesionalizovať sa na uplatnenie v revitalizácii poľnohospodárskej krajiny prostredníctvom zakladanie remízok, lesíkov, mokradí a to by mala podporovať ktorákoľvek vláda. Je čas to zmeniť. Stav životného prostredia hovorí, že Slovensku vládnu ľudia, ktorí majú ďaleko od toho, že sú pridanou hodnotou v starostlivosti o krajinu i jej trvalo udržateľné využívanie. Správame sa ako barbari: Po nás potopa!

Slovensko prišlo o medzinárodnú prestíž na zásah vlády?

21.07.2017

Svetová rada pre budúcnosť (WFC), ktorá pozostáva z 50 významných tvorcov globálnych zmien zo strany vlád, parlamentov, občianskej spoločnosti, akademickej obce, umenia a podnikania, každoročne viac »

Žalujem Vládu Roberta Fica za umýselné poškodzovanie životného prostredia

19.07.2017

Milí priatelia, iste Vás zneisťuje ďalšia vlna nie len horúčav, ale aj extrémneho sucha, ktoré Slovensko zasiahlo. Množstvo ľudí je znepokojených, čo bude následovať. Každým rokom rastie viac »

Reakcia na článok “Analýza: Koľko rokov zastáva baniam? “

18.07.2017

Pravda uverejnila článok "Analýza: Koľko rokov zastáva baniam?"(https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/435583-analyza-kolko-rokov-zostava-baniam/), ktorý potrebuje okomentovať. Tu je môj koment: viac »

Veterná smršť

Veterná smršť na východnom Slovensku strhávala strechy

21.07.2017 22:08

Mimoriadnu situáciu vyhlásil starosta obce Gribov (okres Stropkov) v súvislosti so smršťou, ktorá v obci napáchala škody na obecnom i súkromnom majetku.

vladimir putin, putin

Putin: Som obyčajný človek, ktorý rád číta a počúva Mozarta

21.07.2017 21:48

Putin je obyčajný človek, ktorý žije normálny život. Sám seba tak charakterizoval v debate s mladými Rusmi, aj keď pripustil, že má trochu iné povolanie ako ostatné.

turecký prezident Recep Tayyip Erdogan

Erdoganov odkaz svetu: Nie ste dosť silní na to, aby sme sa vás báli

21.07.2017 21:10

Erdogan v piatok ostro zaútočil na nemeckú vládu, ktorej viacerí členovia kritizovali zatknutie nemeckého ľudskoprávneho aktivistu Tureckom.

poľsko, protest, demonštrácia,

Valec drví poľské súdy

21.07.2017 20:00

Fabrika na zákony, ktorá podľa Bruselu čoraz viac vzďaľuje Varšavu od európskych zásad demokracie a právneho štátu, pracuje ďalej na plné obrátky.

Michal Kravčík

skutočné hodnoty vznikajú mimo honosných palácov

Štatistiky blogu

Počet článkov: 65
Celková čítanosť: 103418x
Priemerná čítanosť článkov: 1591x

Autor blogu

Kategórie