Založ si blog

Potrebujeme žiť v zelenom prostredí, nie na púšti

Slovensko sa chváli, že patrí ku krajinám s najväčším percentuálnym podielom lesov. Je to fajn. Ale ako je možné, že na Slovenskú máme častejšie a extrémnejšie povodne i častejšie suchá? Poľnohospodári dvíhajú varovný prst, že ich ohrozujú povodne i suchá, horšie ako v roku 1947.
Navyše, ak nastane nejaký dážď, tak taký intenzívny, že je z neho okamžite lokálna povodeň. Bežne zvykneme hovoriť, že les priťahuje dážď. Aj to je zrejme rokmi odskúšaná pravda. Niekde je však zrada, o ktorej treba otvorene a samozrejme nahlas diskutovať, hádať sa i prieť, aby sme sa konečne dopracovali k dobrým riešeniam. Prečo? Nuž aj preto, lebo na oko zdravé lesy nedokážu udržať tú dažďovú vodu, ktorá padne z neba. Titulná fotka z júna 2011 dokazuje, ako po cestách staká dažďová voda, napriek tomu, že les vyzerá v poriadku.
pila
Aj keď nie som lesník, pokúsim sa načrtnúť niektoré súvislostí, ktoré odborná verejnosť nevníma. Začnem rečníckou otázkou. Dážď priťahuje les, alebo do lesa je vytláčaný dážď z poľnohospodársko-urbánnej krajiny? Tak o tom, že les priťahuje dážď už vieme. De jure je to tak. Ja to tak aj de facto? Fyzikálne zákony platia aj v atmosfére. Čím je väčší teplotný rozdiel medzi teplým a chladným vzduchom v atmosfére, tým je dynamika miešania vzduchových más je dramatickejšia. Ináč povedané, do chladnejšieho prostredia nad lesom sa tlačí teplejší vzduch tým intenzívnejšie, čím je viac vysúšená a teda prehriatá poľnohospodársko-urbanna krajina.
graftepla
Vieme dobre z histórie, že sme mali lesy asi približne tej istej rozlohy ako teraz. Ale sme mali tiež viac diverzifikovanú poľnohospodársku krajinu a nemali sme mestami a obcami takú rozsiahlu zastavanú a zregulovanú krajinu. Proste v otvorenej krajine bolo viac lesíkov, mokradí, remízok, medzí i malých vodných plôch, z ktorých sa viac vody vyparilo, ako teraz a ochladzovalo vzduch. Teraz? Máme rozsiahle presušené lány poľnohospodárskej krajiny.
A zrejme tu sme pri koreni veci. V Slovenskom horskom prostredí historický vzrástli a v nížinnom prostredí historický poklesli úhrny zrážok. Prečo? Lebo teplé výstupné prúdy z otvorenej poľnohospodársko-urbannej krajiny vytláčajú mraky do chladnejšieho horského prostredia.
slovensko
A to je zlé tak pre lesy aj pre poľnohospodársku krajinu. Nehovorím už o urbannej krajine, ktorej nedostatok vegetácie najviac ubližuje ľuďom, ktorí v tom prostredí žijú. Potrebovali by sme, aby v lesoch menej a pravidelnejšie pršalo a v poľnohospodárskej a v urbannej krajine viac a pravidelnejšie pršalo. Prečo? Napríklad aby dážď vyčistil vzduch od alergénov i iných polutantov, ktoré ohrozujú zdravie obyvateľov.
A to sa dá docieliť vtedy, ak bude poľnohospodársko-urbanna krajina dokáže zadržať viac dažďovej vody. To sa dá dosiahnuť tak, že vrátime remízky, mokrade, terás i drobné vodné plochy, v ktorých sa bude zachytávať dažďová voda a jej vyparovaním sa zníži produkcia citeľného tepla do atmosféry.
A to bolo cieľom Vládneho programu revitalizácie krajiny, ktorý sa začal realizovať v 2011. Ako prvý krok bol začať od lesnej krajiny. Program sa mal v ďalších rokoch postupne rozširovať do poľnohospodárskej i urbannej krajiny. Prečo sa tak robilo? Nuž z jednoduchého dôvodu. Najmenší odpor proti Programu revitalizácii krajiny kládli vtedy lesníci. Zrejme je to spôsobené, že výchova lesníkov je viac prierezová, ako výchova poľnohospodárov.
To dáva príležitosť generácii lesníckych inžinierov profesionalizovať sa na uplatnenie v revitalizácii poľnohospodárskej krajiny prostredníctvom zakladanie remízok, lesíkov, mokradí a to by mala podporovať ktorákoľvek vláda. Je čas to zmeniť. Stav životného prostredia hovorí, že Slovensku vládnu ľudia, ktorí majú ďaleko od toho, že sú pridanou hodnotou v starostlivosti o krajinu i jej trvalo udržateľné využívanie. Správame sa ako barbari: Po nás potopa!

Ako ozdravovať klímu miest

18.09.2018

Koncom decembra 2010 som si dovolil vyhlásiť rok 2011 za Rok dažďových záhrad na blogu SME. Vtedy nikto na Slovensku ani nechyroval, čo je dažďová záhrada i prečo treba dažďovú vodu nechávať viac »

Kde začať s obnovou krajiny

16.09.2018

Tak milí priatelia, ak sa nechceme už v krátkej budúcnosti dožiť toho, čo iné končiny sveta, tak budeme musieť sa veľmi pousilovať s obnovou poškodenej krajiny. Zažili sme toto leto viac viac »

Voda a 11. september 2001

11.09.2018

Milí priatelia, dnes je 17 rokov od najmasovejšieho teroristického útoku v dejinách planéty Zem. Ja som sa v ten deň nachádzal na treťosektorovej konferencii v Žiline, kde som doniesol prognózu viac »

Brett Kavanaugh, Najvyšší súd USA

Sudca Kavanaugh: Nikdy som nikoho sexuálne nenapadol

25.09.2018 07:02

Nominant Donalda Trumpa na nového sudcu Najvyššieho súdu USA čelí už dvom obvineniam zo sexuálneho napadnutia.

agentura mvk, haulik

Haulík: Favorita medzi kandidátmi na prezidenta zatiaľ nevidím

25.09.2018 07:00

Dostatočný počet podpisov pod kandidatúrou oznámil Béla Bugár a špekuluje sa aj o Andrejovi Dankovi. A čo Smer?

irán ahvaz útok

Bezpečnostná rada OSN odsúdila útok na účastníkov vojenskej prehliadky v Iráne

25.09.2018 06:56

K jednému z najhorších útokov v krajine došlo v čase snáh USA a ich spojencov z Perzského zálivu izolovať Teherán.

Moskva, Rusko, opozícia, primátor, Alexej Navaľnyj

Lídra opozície Navaľného odsúdili na ďalších 20 dní vo väzení

25.09.2018 06:02

Stalo sa tak po tom, ako ho zadržala polícia, keď opustil brány väznice.

Michal Kravčík

skutočné hodnoty vznikajú mimo honosných palácov

Štatistiky blogu

Počet článkov: 123
Celková čítanosť: 223365x
Priemerná čítanosť článkov: 1816x

Autor blogu

Kategórie