kravcik

Zvykneme si hovoriť, že americká demokracia sa rozvíja 200 a my to rozvíjame „smiešnych“ 27 rokov. Tak sa poďme pozrieť na to, ako to u nich funguje a porovnajme to s tým, čo tu máme a potom súďme. Pre toto porovnanie som vybral štát Kalifornia z dvoch dôvodov. Prvý dôvod je, že Kalifornia patrí k 10-tim najbohatším štátom sveta a druhy dôvod je, že Kalifornia má zaujímavý legislatívny nástroj, ktorý umožňuje občanom priamo ovplyvňovať zákony svoje krajiny.

Kalifornia, v ktorej žije takmer 40 miliónov občanov, má 40 poslancov, pardon senátorov v hornej komore, teda v Senáte štátu Kalifornia, ktorí sú volení v 40 volebných obvodoch. Svojich 80 zástupcov si volia na 2 roky aj okresy do Kalifornského štátneho zhromaždenia, teda do dolnej komory. Každý senátor i člen štátneho zhromaždenia má jasný mandát vo svojom volebnom obvode. A ako fungujú? Majú kľúčové legislatívne výbory (bankovníctvo, poľnohospodárstvo, poisťovníctvo) a na to, aby sa dostal legislatívny návrh na schválenie do hornej komory, musí byť schválený najsamprv vo výbore a potom dolnej komore. O návrhoch sa rokuje iba v tých výboroch, ktorému navrhovaný zákon prináleží. Ak zákon prejde vo výbore i dolnej komore a neprejde v hornej komore, vracia sa na prepracovanie do dolnej komory v zmysle prerokovaných podmienok. Následne zákon ide na podpis guvernérovi.

Kalifornské zákonodarstvo má ešte jednu unikátnu zvláštnosť. Do návrhu zákonov môže vstúpiť aj občan. Zákon totiž dáva príležitosť aj občanom meniť i vytvárať zákony ľuďom, ktorí majú pocit, že treba niečo meniť, či rozvíjať. Na to, aby sa tak stalo, musia iniciatívni občania vyzbierať petičné podpisy a ak ich získajú v dostatočnom počte, potom štátom platení právnici pripravujú návrh zákona. Pripravený zákon ide do príslušného výboru a následne do národného zhromaždenia i senátu i na podpis guvernérovi.

A u nás? Nuž 150 poslancov má mandát na celé Slovensko. Takýto model umožňuje niektorým zákonodarcom kolesiť sa a niektorým presne opačne. Zneužívať systém na presadzovanie lobistických skupín na úkor regiónov i ostatného Slovenska. Aj preto sme tam, kde sme. V ekonomickom, sociálnom, kultúrnom i environmentálnom úpadku. Krčmové jalové nikam nevediace debaty v Parlamente paralyzujú akúkoľvek snahu na pozitívnu zmenu.

Nuž a ako by to mohlo vyzerať aj na základe vyššie spomínaného modelu? Ak by sme ozaj chceli zásadne riešiť problémy Slovenska, tak by sme sa vrátili k prirodzeným regiónom, ktoré sa historický rozvinuli a tými sú župy. Z nich zriadiť jednomandátové volebné obvody. Pokiaľ si dobre spomíname, historický existovalo 16 žúp. Týchto volených zástupcov zo 16-tich žúp do dolnej komory, by sa zároveň stalo aj županmi. Tým by bola zabezpečená priama väzba politických rozhodnutí na národnej úrovni s potrebami regiónov. V niektorých prípadoch teraz tak aj platí, ale s tým rozdielom, že poberajú dva platy.

Do dolnej komory by sa ešte mohlo voliť 16 zástupcov politických strán a hnutí aj s umožnením mandátu získania nezávislých poslancov. Teda v dolnej komore, ktorú by sme mohli nazvať napríklad Zhromaždenie regiónov, by tvorilo 32 poslancov s mandátom na 4 roky. Voľby by prebiehali v dvojročnom cykle s voľbou po 16 mandátov, aby bola kontinuita parlamentu zachovaná. Horná komora  by bola tvorená tiež 16-tími zákonodarcami, ktorí by boli volení v 16-tich jednomandátových obvodoch na 4 roky, teda v župách. Zníženie poslaneckého zboru Národnej rady na tretinu by zásadným spôsobom ovplyvnilo reformu verejnej správy, ktorý by mal ozdravný proces nie len riešenia zložitých ekonomických, sociálnych, environmentálnych i kultúrnych problémov, ale aj tvrdý zásah korupcii a ďalším nechutnostiam verejného života. Tak poďme diskutovať o tom, ako chceme riadiť štát, ktorý údajne máme radi.