kravcik

V škole sme sa učili, že voda je obnoviteľná. Áno je to tak.  Hnacím motorom vody v malých vodných cykloch je Slnko. Preto sa voda z oceánov, vodných plôch i z krajiny vyparuje. Vodu v oceánoch máme, preto sa z nich permanentne vyparuje a to nemôžeme zmeniť.

Zložitejšie je to na pevnine je závislý na stave vody v ekosystémoch. Čím je viac vody v ekosystéme, tým sa jej viac vyparuje. Najviac sa jej vyparuje z prirodzeného a menej z poškodeného lesa. Ešte menej vody sa vyparuje z lúky, ornej pôdy a napokon z degradovanej vysušenej krajiny, ako je púšť. Veľmi málo vody sa tiež vyparuje zo zastrešeného, či zapečateného povrchu zeme.  Výpar vody zo zemského povrchu meníme a žiaľ väčšinou negatívne.

Tam, kde sa viac vody vyparí, tam je vzduch vlhkejší i chladnejší. Takto je aj s tvorbou mrakov. Najväčšie kopy mrakov sa objavujú nad lesami, menej nad poľnohospodárskou krajinou a najmenej nad mestom, či nad púšťou. Dá sa povedať, že hustota mrakov na oblohe je zrkadlovým obrazom intenzity výparu zo zemského povrchu.

Prečo to tak je? Súvisí to s poklesom výparu a zvýšenou produkciou tepla z vysušenej krajiny do atmosféry. Prečo? Lebo obmedzovanie výparu vody z pôdy a vegetácie zvyšuje produkciu citeľného tepla do atmosféry.

Na to, aby sa voda z krajiny vyparila, potrebujeme ju v krajine mať. A tu je to kameň úrazu, ktorý je pre laikov i pre niektorých odborníkov ťažko zrozumiteľný. Práve od nich často počujeme, že poruchy v počasí, ako sú dramatické zmeny tlakov v atmosfére, hurikány, tornáda, intenzívne lejaky, dlhé obdobia bez dažďa sú výsledkom globálnej klimatickej zmeny, resp. globálneho otepľovania. Je to fatálny omyl.

Všetky symptómy dramatických zmien počasia, extrémne prívaly vody za veľmi krátky čas i dlhodobé sucha bez dažďa, sú výsledkom zvýšenej produkcie tepla do atmosféry z vysušených oblastí na pevnine, ktoré menia intenzitu prúdenia vzduchových más v atmosfére.

Vieme veľmi dobré globálne i v jednotlivých štátoch zrátať, koľko lesov bolo premenených na poľnohospodársku krajinu. Vieme tiež veľmi dobre globálne, kontinentálne, národne i lokálne zrátať , koľko poľnohospodárskej krajiny sa zastavalo.  Vieme veľmi dobre zrátať, koľko vody sa ročne odkanalizuje do najbližšieho potoka i mora.  Vieme veľmi dobre globálne, kontinentálne, národne i lokálne zrátať, koľko nových dopravných koridorov pribudlo a odkanalizovalo sa. Vieme veľmi dobre zrátať, o koľko sa zvýši odtok a zníži výpar premenou lesa na poľnohospodársku krajinu, či premenou poľnohospodárskej krajiny na zastavané územia.

Potom nechápem, ako je možné, že odborníci na globálnu klimatickú zmenu prijali úzus, že množstvo vody v atmosfére je nemenné, keď zrátať koľko vody sa stratí z kontinentov a pribudne v oceánoch nie je zložitý proces.

Prezradím im. Z laických a údajne neodborných analýz sa zo Slovenska ročne stratí v priemere 250 mil. m3 vody a z kontinentov cca 760 mld. m3 vody. To isté množstvo vody pribudne v oceánoch. V prepočte na plochu oceánov je to 2,1 mm! Že nám ročne stúpajú hladiny oceánov o 2 až tri milimetre a že sme to prisúdili roztápajúcim ľadovcom?

Nuž čo, zviditeľňovať procesy globálneho otepľovania prostredníctvom padajúcich kusov ľadu z ľadovcových riek do mora s polárnym medveďom na plávajúcej kryhe ľadu, je predsa len viac dramatické, ako neviditeľný proces vysušovania kontinentov.

Že nie je možné popísať súvislosti?  Stačí si uvedomiť, že ak Vaši otcovia postavili dom pred 50-timi rokmi o ploche 100 m2, tak každým rokom cez odkvapové rúry odvediete do najbližšieho potoka i rieky napríklad 50 m3. Za 50 rokov je to 2500 m3!, čo je vodný bazén o ploche Vašej strechy hlboký 25 m!

Takže prinavrátenie stratenej vody začína pri Vašom i mojom dome. Dažďová voda nie je odpad, ale zdroj všetkých vôd i našich životov.  A ozaj, v prepočte na počet obyvateľstva planéty Zem, je to 100 m3 vodozádržných opatrení, ktoré počas nášho života dokážu vrátiť do malých vodných cyklov 7 tisíc m3 dažďovej vody do malých vodných cyklov.

Tak poďme pracovať na tom, aby sme si obnovili stratenú vodu. Jeden človek dokáže spraviť za jeden týždeň, ak nie za jeden deň!