kravcik

Karibskými ostrovmi sa prehnal hurikán Irma a veľkú časť ostrovov úplne spustošil. Dokazujú to satelitné snímky NASA pred hurikánom a po ňom. Vzniká tak otázka, ako sa zmení klíma v týchto turistických rajoch.

Skúsil som pozbierať dáta zrážok a teploty niektorých Karibských ostrovoch (hodnoty uvádzané v satelitnej snímke), z ktorých evidentne vidieť, že priemerná teplota i zrážkové úhrny sú rozdielne a dosť. V zásade sa dá hovoriť, že priemerné teploty sú nižšie na tých ostrovoch, na ktorých prší viac.

Na Portoriku i na Dominike zrážky sú takmer dvojnásobne vyššie, ako napríklad na Svätom Martine i Sharlote Amalie. Priemerná teplota na týchto ostrovoch je o 4 až 5 stupňov vyššia. Je zrejme, že sú tam aj iné faktory vplyvu, ale je evidentné, že to súvisí dosť zásadne s vegetačným krytom a stupňom premeny štruktúry krajiny vplyvom civilizačného tlaku a urbanizácie. Premenou ekosystémov sa odvodňuje územie, rastú teploty vplyvom prehrievania krajiny a prestáva pršať.

Biografia Christophera Kolumba, ktorú spísal Ferdinand, syn objaviteľa Ameriky, na základe lodných denníkov, sa dozvedáme: „22. júla 1494 odišiel Columbus na Jamajku…. Každé popoludnie bola dažďová búrka, ktorá trvalo asi hodinu. Admirál to pripisuje veľkým lesom tejto krajiny; poznal to zo skúsenosti na Kanárskych, Madeirových a Azorských ostrovoch. Po vyrúbaní lesov, ktoré kedysi pokryli tie ostrovy, nemajú toľko hmly a dažďa ako predtým.“

Z toho teda vyplýva, že hurikánom zdevastované ostrovy zásadne zmenili vegetáciu. Je možné očakávať na týchto ostrovoch zvýšenie teplôt o niekoľko stupňov a samozrejme pokles zrážok, tak ako sa to píše aj v Kolumbových lodných zápiskoch, ktoré potvrdzujú rozdiely zrážkových úhrnov medzi jednotlivými ostrovmi? Je tiež možné očakávať nepravidelnosť zrážok a s tým súvisiace problémy sucha a premenu „turistického raja“ na turistické strediská nižšej kategórie?

Dokáže sa príroda týchto ostrovov spamätať? Poznaním súvislostí, ako prebieha proces degradácie poškodených ekosystémov na Haiti, je možné predpokladať, že bude nasledovať degradácia ekosystémov aj na ostrovoch zdevastovaných hurikánom Irma a to vodnou eróziou, ktorá prebieha pri extrémnych zrážkach Tak vlastne štartujú degradačné procesy rozpadu ekosystémov. Môže sa stať, že hurikánom spôsobená devastácia môže naštartovať dlhodobý úpadok týchto klenotov turistického raja.

Preto stojí pred obnovou týchto ostrovoch naliehavá výzva, ako človek dokáže im pomôcť, aby poškodené ekosystémy mali šancu sa rýchlo ozdraviť. Ak vychádzame zo samotnej podstaty súvislosti teplotného režimu ostrovov, zrážkovej činnosti a vegetačného krytu, možnou cestou prinavrátiť zašlú slávu poškodeným ostrovom,  naštartovaním urgentnej obnovy poškodených ekosystémov. Tým sa prinavráti pôvodný charakter zrážok. Ak to dokážeme, pochopíme možno aj to, ako vyriešiť globálnu klimatickú zmenu.

Prečo to píšem? Nuž jednoducho preto, že na základe konfliktu o (ne)priehradu Tichý Potok v Levočských vrchoch na Slovensku sme rozpracovali Novú vodnú paradigmu, ktorá nám otvára doteraz netušené možnosti ponúkať riešenia nie len na Slovensku, ale po celom svete, ako zvrátiť nebezpečný trend klimatickej zmeny. Tak to urobme…