Prerastanie rôznych foriem extremizmu. Kde hľadať zárodky? V nativizme?

26. januára 2017 11:10, Prečítané 3 199x, Michal Kravčík, Nezaradené

Že neviete čo je nativizmus? Slovo pochádza z 18. storočia, kedy bol výraz „nativizmus“ po prvý krát použitý na zdôvodnenie belošskej nadradenosti a rasistických dogiem. Jednoducho išlo o vieru vo vlastnú nadradenosť pôvodných druhov.

Nativismus použil hitlerovský fašizmus na zdôvodnenie vylúčenia Rómov, Židov a Poliakov z Nemecka. Dnes sa pojem nativizmus používa na ospravedlnenie odstránenia nepôvodných druhov rastlín v biológii. Toľko hovoria múdre knihy. Ak by sme rozšírili pojem nativizmus na rastlinnú i živočíšnu ríšu i vzájomnú interakciu, môžeme dospieť k prekvapujúcemu poznaniu.

Napríklad v lesníctve sa zaviedla masívna prax ťažby drevnej hmoty holorubom. Je to tiež istá forma prejavu nativizmu. Mládež podvedome reagovala životným štýlom účesu „čiro“ (vystužený pás vlasov na vyholenej hlave), ktorý pripomínal vyrúbaný les v pásoch.

Zaujímavosťou je, že zástancovia holorubnej ťažby lesa s opovrhovaním prejavovali odpor k účesu „čiro“. Asi tak, ako dnes majorita hádže svoje hriechy na hlavy iných a má pocit, že tí minoritní „na druhom brehu by mali pestovať nehu“. Akosi zabúdajú na to, že majorita by mala pestovať „nehu“, aby im minorita na druhej strane brehu porozumela.

Pozrime sa na ďalšiu časť krajiny, ktorú sme kolektivizáciou „vyholili“. Ide o poľnohospodársku krajinu, ktorá po druhej svetovej vojne zaznamenala také zmeny, že sa dá hovoriť o genocíde na krajinnej i biologickej rozmanitosti krajiny.

V tom sa pôvodný pojem nativizmu úplne zvrhol na odstránenie biologickej rozmanitosti z krajiny. Jednoducho došlo k nadradenosti dominantnej formy využívania krajiny s obmedzením priestoru pre iné formy života.

Tu treba hľadať korene hnutia skinhead (holé hlavy), ktoré vzniklo v prostredí pracujúcej mládeže, ako reakcia na vysokú nezamestnanosť. Toto hnutie sa postupne štiepilo na viacero prúdov. Jeden z prúdov je vysoko aktívna krajná pravica, ktorá hlása rasovú neznášanlivosť, myšlienky nacizmu a intoleranciu.

A sme pri koreni veci. Nepripomína nám to neznášanlivosť i intoleranciu k diverzifikovanej poľnohospodárskej krajine, ktorú poznáme už len z učebníc? Nie náhodou sa nám nedarí aspoň čiastočne prinavrátiť rôznorodosť v poľnohospodárskej krajine?

Ak sledujeme rast extrémistického hnutia na Slovensku, ktoré preráža už do politiky, je úplne jasné, že je to výsledok pôsobenia rôznych foriem nativizmu, ktoré formovalo nielen environmentálne, ale aj kultúrne, etnické a sociálne prostredie. Ak politici toto nevidia a ani nechcú vidieť, lebo krajinu považujú za svoj korisť, dozrel čas na zmenu.

Spoločnosť musí zásadne odmietnuť koristnícke záujmy politikov. Nesmieme tolerovať vo verejných politických funkciách ľudí, ktorí vo svojich vyhláseniach používajú rétoriku nativizmu. V opačnom prípade sa otvára priestor pre novú agresívnejšiu formu nativizmu. Ako neuvedomelí či letargickí občania budeme za tento stav spoluzodpovední.