Pravda uverejnila článok „Analýza: Koľko rokov zastáva baniam?“(https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/435583-analyza-kolko-rokov-zostava-baniam/), ktorý potrebuje okomentovať. Tu je môj koment:
Horná Nitra patrí k útlmovým regiónom hospodárskeho úpadku kvôli baníctvu, vysokou mierou nezamestnanosti a bez jasne zadefinovanej perspektívy rozvoja. Región má unikátne skvosty. Okrem Bojnického zámku sú to napr. termálne vody. Aj bojnícky zámok bol postavený na jednom z prameňov, ktorý postupne vyschol.
Zdrojom konfliktu o termálne vody je pestovanie paradajok v skleníkoch ohrievaných termálnou vodou a dostatok vody pre kúpele. Tento konflikt sa znásobuje, keď výdatnosť termálnych vôd dlhodobo klesá. Za posledných niekoľko desaťročí výdatnosť prameňov poklesla o viac ako 30%. Z hľadiska perspektívy to nie je dobrá správa pre investovanie do kúpeľníctva a do budovania ďalších termálnou vodou ohrievaných skleníkov.
Z pohľadu pozorovaného poklesu výdatnosti termálnych vôd sú investície do kúpeľníctva i do budovania nových skleníkov pre pestovanie paradajok v konflikte. Konfliktné investície by neboli v prípade, že by sa výdatnosť termálnych vôd nielen stabilizovala, ale aj zvyšovala. Zvyšovať výdatnosť termálnych vôd je údajne príliš odvážne tvrdenie. Odvážne je iba za situácie, kedy nechápeme a nepoznáme súvislosti toho, ako sa termálne vody na Hornej Nitre rodia. Pri dôkladnejšom štúdiu geológie Hornonitrianskej kotliny je možné pochopiť, prečo výdatnosť termálnych prameňov klesá.
Pôvod Bojnických termálnych vôd
Bojnice ležia na juhovýchodnom úpätí Malej Magury na západnom okraji Prievidzskej kotliny. V starších treťohorách sa terajšie územie Bojníc rozprestieralo na pobreží veľkej morskej zátoky. V mladších treťohorách oddelili sopečné masy túto morskú zátoku od ostatného mora a slanú vodu nahradila voda stekajúca z hôr. Vzniklo jazero, ktoré sa časom zanieslo splaveným materiálom a vzniklo tu rašelinisko. Terajšie územie Bojníc ležalo na okraji tohto rašeliniska, z ktorého neskôr vznikli handlovsko-novácke uhoľné sloje. Pri sopečnej činnosti na konci treťohôr zemskú kôru narušili mnohé hlboké zlomy, z ktorých najväčší sa tiahne pozdĺž západného okraja Prievidzskej kotliny. Na niektorých miestach tohto zlomu vystupujú termálne vody, z ktorých najmohutnejšie a najvýznamnejšie sú v oblasti Bojnických kúpeľov.
Pôvod termálnych vôd na Bojnickom zlome je v zrážkových vodách, ktoré v okolitých horách presakujú do hĺbky viac ako 1500 m, kde sa v horninovom prostredí ohrievajú, mineralizujú a následne pramenia v zlomovej oblasti Bojnických kúpeľov s teplotami 25 až 52 stupňov o sumárnej výdatnosti cca 40 l/s. Činnosťou minerálnych prameňov historický vznikli ložiská travertínov. Hojný výskyt travertínov na celom území Bojníc poukazuje na to, že termálne pramene kedysi vytekali aj na iných miestach a časom, keď sa ich výstupové cesty upchali, pramene zanikali, ich vody si našli inú cestu a vznikali stále nové pramene. Bojnický hrad stojí na veľkej travertínovej kope, ktorá má v sebe hlboký kráter niekdajšieho prameňa. V posledných desaťročiach však výdatnosť prameňov významne klesá.
Zníženie/zvýšenie výdatnosti Bojnických termálnych prameňov
Keďže pôvod termálnych vôd vyvierajúcich v oblasti Bojníc je v infiltračnej oblasti okolitých hôr, výdatnosť i tlakové zmeny v termálnych prameňoch v oblasti Bojníc citlivo reagujú na poškodzovanie ekosystémov v okolitých horách. Ak sa znižuje vsakovanie dažďovej vody v infiltračných oblastiach okolitého horského prostredia, znižuje sa výdatnosť termálnych prameňov. Sú to spojené nádoby.
Ak sa okolité horské prostredie poškodzuje, skracuje sa čas zdržania a možnosť vsaku dažďovej vody v poškodených ekosystémoch, obmedzuje sa tvorba termálnych vôd a zvyšuje sa riziko vzniku povodní. To znamená, že výdatnosť termálnych prameňov na Hornej Nitre môžeme zvýšiť, ak posilnime infiltráciu dažďových vôd v poškodených častiach horského prostredia v okolí kotliny, lebo:
- Revitalizáciou poškodených ekosystémov v infiltračnej zóne zvýšime dobu zdržania dažďových vôd a jej vsakovanie do podložia.
- Negatívny vplyv časovej a priestorovej zmeny rozdelenia zrážok i rast intenzity zrážkovej činnosti na tvorbu termálnych vôd vplyvom globálnych zmien klímy sa dá obmedziť zvýšenou umelou akumuláciou dažďových vôd v infiltračných oblastiach v horskom prostredí.
- k poklesu výdatnosti termálnych prameňov na Bojnickom zlome vplyvom ťažby termálnych vôd z banských vrtov nebude dochádzať, ak sa zvýši infiltrácia dažďových vôd v infiltračných kolektoroch termálnych vôd
Pre trvalo udržateľnú ochranu termálnych vôd v Bojnickej výverovej oblasti s požiadavkami ochrany prírodných liečivých vôd v zmysle zákona č. 538/2005 je veľmi aktuálne revitalizovať poškodenú krajinu s cieľom zvýšiť plošný vsak dažďovej vody do transportno-akumulačnej oblasti na posilnenie výdatnosti termálnych vôd.
Ak sa toto riešenie prepojí na nevyhnutnú prevenciu pred povodňami a suchom na Hornej Nitre, zásadným spôsobom sa môže oživiť hospodársky rozvoj tohto ťažko skúšaného regiónu. Tým sa môžu eliminovať príčiny konfliktu o termálnu vodu.
Investovať peniaze z verejných zdrojov do živorenia baníckej profesie je neperspektívne a pre baníkov ponižujúce. Oveľa efektívnejšie je uplatniť prístup, ktorý umožní prácu pre baníkov na obnove poškodenej krajiny. Baníci môžu mať prácu, ich profesia získa novú náplň a ekonomika regiónu Hornej Nitry sa môže konvertovať na perspektívnejšie odvetvie. A to sa môže urobiť zajtra. Odhadujem, že na tejto činností by sa mohli podieľať stovky baníkov s využitím ich zručnosti a profesionálnej zdatnosti.
Z Nórskeho finančného mechanizmu z kapitoly „Adaptácia na klimatickú zmenu“ sa použilo viac ako 3 mil. eur pre Hornú Nitru. To bolo rozhodnitie Vlády Ivety Radičovej vo februári 2012. Prišla Vláda Roberta Fica a peniaze sa minuli na niečo iné. Prešlo 5 rokov a ostal prázdny alobal…
Koľko rokov zastáva baniam?... ...určite ...
Štandardné hlúposti. - región trpí inými ...
Celá debata | RSS tejto debaty