Poznámka k výročiu tragickej povodni v Jarovniciach

25. júla 2018 07:41, Prečítané 2 477x, Michal Kravčík, Nezaradené

V čase tragickej povodni na Svinke som bol s rodinou na dovolenke v Chorvátsku. Keď som sa dozvedel, čo sa stalo, vrátil som sa domov a išiel som pomáhať odstraňovať škody.

Po hlbšej analýze príčiny vzniku prvej bleskovej povodni na Slovensku, ktoré sme poznali iba z literatúry, som si uvedomil, čo spustilo tragickú udalosť. V kopcoch nad Renčišovom sa spustil lejak, ktorý za pol hodiny nalial do lesa viac ako 100 mm dažďa. V neďalekom Prešove padlo sotva 20 mm.

Od vtedy som so svojím tímom vydal viacero publikácii, v ktorých sme trpezlivo vysvetľovali a upozorňoval kompetentných, ako je dôležité sa sústrediť na spravovanie krajiny nie len lesnej, ale predovšetkým poľnohospodársko-urbánnej krajine, aby sme bránili jej prehrievaniu vysušovaním. Aby sa mraky vylievali na väčšiu plochu a s menšou intenzitou i výdatnosťou.

Za celých 20 rokov odborné inštitúcie tomuto nevenujú žiadnu pozornosť. Bránia verejne priznať, že je to tak a treba sa s tým urgentne vysporiadať. V prvej knihe „Voda pre tretie tisícročie (2000)“ sme túto súvislosť vysvetlili. Vtedy to bolo dosť intuitívne. No prešlo 20 rokov a množstvo poznatkov aj zo zahraničia potvrdzujú, že tento fenomén tu je a treba ho urgentne riešiť.

Minulý týždeň ten istý efekt spustil veľkú vodu v Tatrách a možno poniektorí si pamätajú bleskovú povodeň v Terchovej, ktorá našťastie nezrolovala ľudské životy, ale len autá. Táto udalosť sa tiež stala v druhej polovici júla. Pred 4-mi rokmi. Takže tieto udalosti sa krútia v druhej polovici júla priatelia. Ako je to možné, že je v tých bleskových povodniach príroda taká presná a že v tom nie je štatistická náhoda? Priatelia, vtedy vrcholí dozrievanie hustosiatych obilovín a žatva.

Donekonečná vysvetľujem, že príčinou tohto javu je náhle dramatický prehrievaná krajina, keď z takmer milión hektárov ornej pôdy, keď vrcholí žatva hustosiatych obilnín sa prestane vyparovať voda do atosféry a naštartujú motory produkcie citeľného tepla. To zároveň spôsobuje dramatickú kumuláciu vertikálnych mrakov nad chladnejšími oblastiami. Či nad Bachurňou, Levočskými vrchmi, Tatrami, Chlebom nad Terchovou, kde sa vylejú vertikálne komíny mrakov a v okolí v údoliach tak trochu sprchne, aby sa nepovedalo.

Lepšie by bolo, aby sa mraky vylievali na väčšiu plochu a s menšou výdatnosťou, že? Nuž ale na to, aby sa tak stalo, by sme sa mali pousilovať. Hlavne manažment krajiny, aby v tom istom čase sa nevytvárala dramatická produkcia tepla z vysušenej krajiny. A o tom by mali strategický rozmýšľať tí, ktorých v rezortoch pôdohospodárstva i životného prostredia, ako aj v ich odborných inštitúciách platíme z naších daní, že priatelia

Tak sa o to snažme doprdele, lebo nás všetkých to spláchne
Koľko ešte musí zomrieť ľudí, aby odborníci pochopili, že potrebujeme zásadnú reformu manažmentu krajiny? Na čo ich vlastne platíme, keď to neriešia? Alebo tomu nerozumejú? A Čo nemajú mozgovú kapacitu, aby tomu porozumeli? Už ma to nebaví priatelia. Mali by sa hanbiť za to, že ich živíme…