kravcik

Koncentrácia politickej moci prináša so sebou riziká vzniku diktatúry s následným konfliktami. Koncentrácia ekonomickej moci prináša so sebou riziká vzniku kolapsových situácií. Najevidentnejšie sa to prejavuje na dopravnej infraštruktúre. Príkladov je veľa a zrejme sa z toho nevieme poučiť.

Skúsme si to vysvetliť na Košickom príbehu. Historický Košice začali expandovať s výstavbou železiarenského komplexu a v priebehu jedného desaťročia z malého provinčného mestečka sa počas obyvateľov zoštvornásobil.

Na Košické pomery dopravný systém „nových Košíc“, ktorý bol strategický vyriešený v 60-tych rokoch minulého storočia hladko dokázal zvládať premiestňovanie obyvateľstva zo sídelnej do priemyselnej časti mesta. Nič výnimočné. Bolo to hlavne preto, lebo na cestách bolo zásadne menej áut a režim nám musel verejnou dopravou zabezpečovať prepravu.

Tak ako sa rozpadal režim, tak rástol rozpad zodpovednosti za dopravnú infraštruktúru. Okrem diaľničných sľubov ostal len chaos zmätočných rozhodnutí na úrovni rezortov, ktorý stále produkuje  ešte väčší zmätok kvôli rastu počtu ľudí „na kolesách“.

Slovensko je tiež svetovo známe montážnou dielňou áut.  Za 5 rokov dokážeme vyprodukovať toľko áut, ako je počet obyvateľov Slovenska. Aj tu treba hľadať rizíká medzi rastom počtu áut a zaostávajúcou dopravnou infraštruktúrou.  Verejná doprava upadá a individuálna doprava rastie.

Systém územného rozvoja krajiny so silnou  koncentráciou priemyslu v centrách napríklad krajských miest v intenciách bývalého režimu a nová realita preskupovania verejnej na individuálnu dopravu prináša množstvo kolízií, ktoré si vyžaduje neskutočnú trpezlivosť vodičov i osádky áut. Žiaľ všetky poskomunistické garnitúry verejných funkcionárov to nezvládli.

Výsledok? Každé ráno fronty áut v dopravných uzloch s množstvom áut z vidieka do miest s vysokou koncentráciou biznisu a tiež presúvanie tisícok áut zo sídelnej do priemyselnej časti miest. Celé zle. Smutné je, že v týchto zmenách verejní činitelia úplne zlyhávajú. Extrémnym prípadom je mesto Košice, kde sa za ostatné 2 roky preinvestovalo veľké množstvo verejných zdrojov (cca 250 mil. eur),

Peniaze sa strategický neinvestovali do sprietočnenia dopravných uzlov a koridorov, či do zníženia potrieb presúvania áut v dopravných špičkách, aby sme posilnili plynulú dopravu v raňajších a večerných špičkách, ale mesto na čele s primátorom Richardom Rašim investovalo a investuje len do rekonštrukcie a výmeny starého za nové, či už koľají električkových tratí, asfaltov či kanalizačných zberačov na ešte rýchlejšie vysušovanie mesta. Celé zle.

Košice urgentne potrebujú:

1. vyriešiť vnútorný okruh mesta, aby sme sa dokázali dostať rýchlejšie napríklad zo severnej do južnej časti mesta.
2. „sprietočniť“ dopravné ťahy od východnej časti mesta (sídliská Ťahanovce, Furča) na západ
3. „sprietočniť“ dopravné ťahy zo sídliska Nad jazerom, KVP do už vybudovaných priemyselných zón
4. vyriešiť strategický územný rozvoj obytných zón s väčším diverzifikovaním biznis centier, aby sme zásadne znížili potrebu používania individuálnej dopravy do centra
5. diverzifikovať a nie koncentrovať výstavbu nových obytných satelitov, ale nie len na bývanie, ale aj iné funkcie, aby v nich sa vytvorili podmienky pre podnikanie a iné funkcie

Žiaľ takéto zásadné zmeny v organizovaní dopravy si vyžadujú veľké investície. Najsmutnejšie je, že investície, ktoré v ostatných dvoch rokoch obťažovali Košičanov tieto potreby neriešili. Bude treba začať odznova.  Kto nájde odvahu? O rok sú komunálne voľby a kto bude mať odvahu takéto zásadné veci vyriešiť a napraviť chyby predchádzajúcich papalášov? Čas ukáže, či Košičania budú naďalej rukojemníkmi potrieb politikov….