Založ si blog

Agrosektor vysušuje pôdu a mení klímu. Ministerka o tom nevie?

Český  národopisec a biológ prof. Vladimír Úlehla, krátko pred svojou smrťou (zomrel 3. júla 1947) napísal: „Za paměti dnešních nejstarších žijících lidí se naše krajina proměnila víc než za poslední tisíciletí. V naši době, v posledních pětasedmdesáti letech, přičinily se o to zvláště podniky, kterým se říká meliorační, to jest zlepšující. Půdu vysoušejí, a tím zasahují škodlivě do chemických roztoku půdních. Tím, že odvodňují kdejakou bažinu, staré rameno říční, močál a vrchovisko na výšinách, pomáhají proměnit naše podnebí v pevninské, s protikladem tuhé zimy a léta s menší oblačností a s odděleným údobím sucha a lijáků. Tím, že meliorace umožňují rolníkovi poorat kdejakou pastvinu i odvodněnou nížinu, způsobují, že se vrstvy prsti odhalují, odplavují a že se nová prsť netvoří„.

Profesor Úlehla zrejme netušil o možnosti degradácie pôdy, ktorú prinesie obdobie socialistického poľnohospodárstva. Červená revolúcia v socialistických krajinách skolektivizovala políčka drobných roľníkov, rozorala medze a scelila pozemky do celkov veľkých niekoľko desiatok až stoviek hektárov. Obrovské polia bez akýchkoľvek prirodzených prekážok, terénnych stupňov alebo ochranných pásov vegetácie, ktorá by obmedzovala povrchový odtok z územia, boli prezentované ako veľký pokrok. Takto je aj na svahoch v ktoromkoľvek chotári na Slovensku, kde prebehla kolektivizácia. Oranie po spádnici odnáša nie len vodu, ale aj pôdu a živiny z nej.

p1230792

Foto: Michal Kravčík

Erózia, degradácia a odnos pôdy

Na takýchto poľnohospodárskych pôdach sa popri zmenách mikroklimatických podmienok zvyšuje rýchlosť povrchového odtoku dažďovej vody. Tým sa urýchľuje vodná erózia spojená s deštrukciou a odnosom pôdy, ktorá má za následok degradáciu ich kvality, ba až devastáciu krajiny a vznik spustnutých pôd v poľnohospodárskej krajine. Z uvedených procesov je najnegatívnejším javom odnos (strata) pôdy. Zatiaľ čo zhoršené vlastnosti pôdy človek dokáže upraviť, stratenú pôdu vo väčšom rozsahu nahradiť nevie. Zdá sa však, že odnos pôdy u nás patrí k málo sledovaným javom a že pedológovia v ňom zaostávajú podobne ako hydrológovia zaostávajú v sledovaní úbytku vody v krajine. A tak nemá kto biť na poplach. Pritom tvorba pôdy sa udáva v stotinách až tisícinách milimetra ročne, erózia však prebieha rýchlosťou až o niekoľko rádov väčšou.

Strata pôdy u nás

Na Slovensku sa skutočná strata pôdy vodnou eróziou pohybuje v lesných porastoch stredohorí až vyšších horských oblastí v priemerných hodnotách 0,01 – 0,03 mm za rok, v trvalých trávnych porastoch okolo 0,06 mm za rok, v obilninách 1,8 mm za rok, na obnaženej pôde nad hranicou lesa 3,4 mm za rok a v okopaninách až 3,6 mm za rok.[1] To znamená, že v mnohých oblastiach Slovenska každoročne strácame vzácnu poľnohospodársku pôdu, ktorá sa tvorila stáročia až tisícročia. Pritom pôdu možno považovať vzhľadom na jej veľmi pomalú tvorbu  za neobnoviteľný zdroj. Dá sa teda povedať, že žijeme z podstaty.

Potenciálna strata pôdy

Naliehavosť opatrení proti vodnej erózii vystupuje ešte urgentnejšie pri pohľade na potenciálnu (možnú) vodnú eróziu pôdy. Ide o takú eróziu, ktorú by spôsobili prírodné činitele na povrchu pôd, ak by neboli chránené vegetačnou pokrývkou ani protieróznymi opatreniami. Priemerná intenzita takéhoto možného odnosu pôdy predstavuje v SR 2,30 mm za rok (23 m3 pôdy na 1 ha za rok). Vodnou eróziou stredne, silno a extrémne ohrozené poľnohospodárske pôdy na Slovensku predstavujú 55,6 % poľnohospodárskeho pôdneho fondu (PPF). Stredne, silno, veľmi silno až katastrofálne ohrozené lesné pôdy zaberajú až 97,1 % lesného pôdneho fondu.[2] Z porovnania údajov o skutočnej a potenciálnej vodnej erózii v lesných porastoch vyplýva imperatív udržať zalesnenie, pokiaľ to podmienky dovolia. Ďalším záverom by mal byť imperatív urgentného zalesnenia najmä spustnutých pôd, čo by umožnilo plnenie protieróznej a hydrickej funkcie lesa na nich.

Ako sme chránili pôdu v 19-tom storočí

Čo k tomu dodať. Iba ak to, že zákon, ktorý platil v Rakúsko-Uhorsku od konca 19. storočia tvrdo postihoval tých, ktorí zanedbávali starostlivosť o pôdu a tým prispievali k povodňovým rizikám. Teraz? Obce i vlastníci pôdy sa trápia s následkami bahnotokov [3], príčinou ktorých je nedodržiavanie dobrej farmárskej praxe. A farmár, teda správca pôdy? Berie dotácie za hospodárenie na pôde, ktorú zväčša nevlastní a prispieva k vysušovaniu pôdy, zmene klímy i k zvyšovaniu povodňových rizík. Už by bolo načase, aby farmári cez dotácie boli motivovaní za nevysušovanie pôdy, znižovanie povodňových rizík i za ozdravovanie klímy v chotároch obcí.

Ako ju chránime teraz

Minulé sa nechala počuť ministerka agrosektoru, že poľnohospodárstvo nie je takou prioritou, ako klimatická zmena pre Európsku politiku. Akosi si nevšimla, že súčasťou degradácie pôdy je vysušovanie krajiny a s tým súvisiaca zmena klímy a nebezpečný trend straty úrodnosti pôdy. Možno že na raňajky nám bude stačiť blatník z auta, na obed koleso a na večeru?

____________________________________________________________________________

[1] Rudolf MIDRIAK, Od erózneho ohrozenia po spustnuté pôdy Slovenska, Tretie pôdoznalecké dni v SR, VÚPOP Bratislava, 2004, p. 193 – 200

[2] Tamže

[3] Bahnotok vzniká následkom prudkých lejakov, otrasom pôdy, alebo porušením stability svahov. Pri posudzovaní príčin bahnotoku sa však zabúda na ďalšiu príčinu. Stav, resp. spôsob hospodárenia v krajine. Ak hospodárenie na poľnohospodárskej pôde je v rozpore s dobrou farmárskou praxou, dochádza pri intenzívnych dažďoch stekaniu nie len vody, ale aj ornice a výsledkom je lokálna záplava bahnom.

Slovensko potrebuje obnovu všetkého. Vzťahov, morálky, zákonov i zdevastovanej krajiny

21.01.2020

Je toho veľa, čo treba naprávať. Otázkou je, kde začať. Za ktorú nitku potiahnuť, aby sme boli úspešní. Ja osobne sa venujem viac ako 30 rokov vode a viem, že na jedinom, na čom sme závislí je voda. Voda je jednoducho modrou niťou života. Nebudeme mať vodu, nebudeme mať nič. Ani vzduch na dýchanie. Nebudeme mať potraviny na stole, nebudeme mať čím sa umývať. [...]

15.08.2019

Tak milí moji priatelia, mám tu oponenta. Vedecká obec na klímu si vybrala dr. Metelku, aby dokázal, že klíme vôbec nerozumiem. Tento pán už dlhšie obdobie prenasleduje moju vedeckú spôsobilosť. Okrem toho, že ma prinútil hlbšie sa zaoberať vedeckým zdôvodnením toho čo píšem, začína mi vŕtať hlavou prečo má takú dojemnú starostlivosť o moje „vedecké [...]

Vplyv CO2 na zmenu klímy je mýtus

14.08.2019

Prečo? Zo Slnka tečie žiarenie, ktoré vo vzduchoprázdnom priestore 150 mil. km nestráca žiadnu energiu. Pred vstupom do atmosféry dosahuje slnečné žiarenia intenzitu v podobe solárnej konštanty 1353 W/m2, či je to nad rovníkom, alebo napríklad nad 48-ou rovnobežkou severnej, či južnej zemepisnej šírky, alebo na póloch. Prechodom atmosféry slnečné žiarenie stráca na [...]

Nemecko, polizei, polícia

Nemecko zatklo muža za špionáž pre Čínu, odovzdával informácie z europarlamentu. Peking reaguje

23.04.2024 12:00

Spolková generálna prokuratúra tvrdí, že sledoval aktivity čínskej opozície v Nemecku.

karlova ves, električka, bratislava, Segnerovsa

V Karlovej Vsi zrazila električka chodkyňu, skončila v nemocnici

23.04.2024 11:18

Polícia chodcom zdôrazňuje, že sú povinní dať električke prednosť aj na neriadených priechodoch pre chodcov.

kalamita, lykožrút, Čierny Balog

Mimoriadnu situáciu pre lykožrúta rozšírili aj na okresy Revúca a Detva

23.04.2024 10:56

Na lykožrútovú kalamitu v okolí Čierneho Balogu upozornili lesníci začiatkom marca.

medveď, svit

Po cyklistickom chodníku vo Svite sa pohyboval medveď

23.04.2024 10:43

Mesto Svit v Popradskom okrese vyzýva obyvateľov i návštevníkov na opatrnosť.

Michal Kravčík

skutočné hodnoty vznikajú mimo honosných palácov

Štatistiky blogu

Počet článkov: 157
Celková čítanosť: 485628x
Priemerná čítanosť článkov: 3093x

Autor blogu

Kategórie