kravcik

Dnes uplynulo 10 rokov od zverejnenia Novej vodnej paradigmy pod návzom “ Voda pre ozdravenie klímy. Autori dali Paradigme do vienka toto:

„Obeh vody v prírode sa uskutočňuje cez veľký a malý vodný cyklus. Človek svojou činnosťou a systematickým pretváraním prírodnej krajiny na kultúrnu krajinu urýchľuje odtok dažďovej vody z územia. Obmedzením výparu a vsaku vody do pôdy sa znižuje dotácia vody do malého vodného cyklu. Narušuje sa rovnováha vodnej bilancie v malom vodnom cykle a postupne dochádza k jeho rozpadu nad územím.

Obrovské toky slnečnej energie sa pri nedostatku vody v pôde, na povrchu a v rastlinách nemôžu transformovať do skupenského tepla vyparovania vody, ale menia sa na citeľné teplo. Povrch územia sa čoraz viac prehrieva a nadväzne vznikajú aj poruchy dotácie vody z veľkého vodného cyklu nad takto poškodeným územím.

Lokálne procesy na obrovských plochách obývaných a využívaných človekom sa menia na globálne procesy a spolu s procesmi, ktoré pôsobia bez prispenia človeka, spoluvytvárajú fenomén označovaný ako globálna klimatická zmena. Časť globálnej klimatickej zmeny spôsobená ľudskou činnosťou teda z veľkej časti spočíva v odvodnení územia. Následný rast tepelných rozdielov spúšťa mechanizmy, ktoré spôsobujú rast extrémov klímy. Sprievodnými javmi rozpadu malého vodného cyklu sú narastajúce extrémy v počasí, postupný pokles zásob podpovrchových vôd, častejšie povodne, predlžovanie období sucha a prehlbovanie nedostatku vody v území.

Tú časť klimatickej zmeny, ktorá je dôsledkom ľudskej činnosti (odvodnenia územia), možno zámernou ľudskou činnosťou (zavodnením územia) zvrátiť. Zavodnenie územia sa dá dosiahnuť nasycovaním malého vodného cyklu nad územím pomocou plošného zadržiavania dažďovej vody v krajine a umožnením jej vsaku a výparu. Tým možno dosiahnuť obnovu malého vodného cyklu nad územím a zásadne zmeniť trend vývoja klimatických podmienok – zvrátiť nastúpený trend regionálneho otepľovania, zmierniť extrémne prejavy počasia a zabezpečiť rast zásob vody v území.

Zadržiavanie dažďovej vody v území „in situ“ a odvádzanie len prirodzených prebytkov vody v území je „condicio sine qua non“ – podmienka nevyhnutná pre zabezpečenie environmentálnej bezpečnosti, globálnej stability a udržanie rastu ekonomiky. Naplnenie tejto podmienky by malo byť záujmom každého jednotlivca, každej komunity. V dejinách ľudskej civilizácie je to prvý raz, keď sa budú musieť hodnotiť dopady činnosti človeka na vodný cyklus a úbytok vody v ňom. Výrok kráľa Srí Lanky Parakramabahu Veľkého – „ani jediná dažďová kvapka nesmie odísť do mora bez toho, aby poslúžila ľuďom“ – je najlepším zhrnutím novej vodnej paradigmy, ktorá by sa v najbližších desaťročiach mala stať programovým vyhlásením ľudstva na udržanie civilizácie.“

Prešlo 10 rokov a to, čo sme vtedy napísali, je dnes ešte viac aktuálnejšie, ako kedykoľvek pred tým. Nerešpektovaním tohto poznania sme od zverejnenie Paradigmy stratili 10 rokov a ostáva nám na nápravu pokazenej klímy už len 6 rokov. Dostaneme rozum, alebo skončíme v globálnej katastrofe? Stále verím, že máme dostatok rozumu, aby sme zatiahli vodnú brzdu vysušovania kontinentov. Paradigma je voľne dostupná všetkým zodpovedným ľuďom, ktorí majú radi prírodu Slovenska (www.vodnaparadigma.sk)