kravcik

Na to, aby prebiehala fotosyntéza potrebujeme tri základne komponenty: vodu, energiu a uhlík. Bez ktoréhokoľvek z týchto komponentov nebude fotosyntéza. Chvalabohu Slnko z neba nemôžme odstrániť, uhlík s atmosféry sa nám tiež akosi nedarí a na „potvoru“ nám ho stále v atmosfére pribúda.

A čo s tretím komponentom, vodou?  Tu sa nám bohato darí likvidovať. Zo zemského povrchu intenzívne odstraňujeme tú nepríjemnosť, ktorá nám padá na hlavu. Prečo? Lebo nám jednoducho zavadzia. Tam, kde žijeme a rozvíjame svoje komunity považujeme dažďovú vodu za odpad, ktorú treba čo najskôr odstrániť, teda poslať do kanála a za jeho pomoci transportovať do najbližšej rieky a teda do mora. A tak na kontinentoch je nie len menej vody, ale aj menej a menej fotosyntézy prebieha. Lebo na kontinentoch je menej a menej vody.

Ročne totiž pribudne cca 57 tisíc km2 nových zurbanizovaných plôch. Tu žiadna fotosyntéza neprebieha. A kde je uhlík? No ostal v atmosfére. Je jasné, že musíme mať strechu nad hlavou i nechodiť po blate, či jazdiť po ceste bez blata. Len nie je jasné, prečo dažďovú vodu musíme kanalizovať do najbližšej rieky.

Ročne sa vyklčuje na planéte zem 127 tisíc km2 lesov a na plochách vznikne poľnohospodárska pôda, diaľnice s infraštruktúrou kanalizovania dažďovej vody do najbližšieho potoka. A kde je uhlík? Nuž ostal v atmosfére. Ročne pribudne na planéte Zem 200 tisíc km2 vyschnutej zeme bez vody, kde neprebieha žiadna fotosyntéza. No a kde je uhlík? Nuž ostal v atmosfére, lebo na týchto plochách neprebieha, odborne sa tomu hovorí sequestrácia uhlíka do biomasy.

A tak uhlík stúpa a stúpa. Tak ukazuje graf permanentného stúpania CO2 v atmosfére so sezónnou fluktuáciou minimálne od roku 1960. Na jar, keď sa začne na severnej pologuli rozvíjať vegetácia, začína množstvo uhlíka v atmosfére klesať, lebo sa ukladá do vegetácie cez fotosyntézu. Od jesene, teda od októbra začne uhlík v atmosfére pribúdať, lebo v zime fotosyntéza neprebieha a na južnej pologuli je iba 20% plochy kontinentov.

Aké z toho vyplýva ponaučenie? Jednoducho také, že ak by neboli vysušené rozsiahle oblasti na kontinentoch, uhlíka by bolo v atmosfére menej a možno toľko ako v roku 1960. Keď klimatológovia tvrdia, že uhlík z atmosféry sa dá odstrániť až po niekoľkých 10-kách rokov, tak si dovolím tvrdiť, že ak by sme všetku tú dažďovú vodu, ktorú permanentne posielame do mora nechali na kontinentoch, rýchlo by sa obnovila vegetácia vo vysušených oblastiach a dramatický by nám klesol uhlík v atmosfére. Aj ten, ktorý produkujú napríklad autá pri spaľovaní benzínu. Naštartovalo by to ozdravné procesy planéty Zem nie len znižovaním uhlíka v atmosfére, ale aj reálnym znížením globálnej teploty znížením produkcie tepla do atmosféry z vysušených oblastí sveta a tiež poklesom hladín oceánov.

Tak čo priatelia, ideme do toho?