Založ si blog

Politici žijú z mexických vĺn. Najnovšiu vlnu spustil kapitán Danko

Slovenska politika už zažila veľa mexických vĺn. A akosi sú všetky úspešné. Do boja za národne cítenie spúšťa  mexickú vlnu Slovenská národná strana údajne na záchranu slovenskej pôdy. Jednoducho chce otvoriť Ústavu Slovenskej republiky a cez ústavný zákon chrániť Slovenskú pôdu. Tak ako kedysi súdruh Biľak povedal „nedovolíme kapitalistickým sviniam rýpať v našej socialistickej záhradke“, teraz kapitán Danko zavelil: „…nedovolíme kapitalistickým zbohatlíkom skupovať našu pôdu“. Nie je to len ťah na to, aby sa prekryli vlastné záujmy? Ozaj toto je problém národného bohatstva, teda pôdy?

Tak sa poďme pozrieť v ako stave je naša pôda i celý agrosektor. Pôda, je základom pre existenciu života a permanentnú potravinovú bezpečnosť. Krajina, ktorá má zdravú pôdu, dokáže dopestovať základné plodiny na obživu svojich obyvateľov aj v tých najťažších časoch. Z tohto pohľadu je Slovensko bohatou krajinou. A povedzme si rovno: „na toto bohatstvo doslova kychá…“.

Za posledných niekoľko desaťročí Slovensko stráca tu najcennejšiu pôdu. Každým rokom minimálne 500 hektárov aj takými investíciami, ako sa momentálne rozvíja v Nitre pre novú automobilku Jaguár. Jednoducho úrodná pôda musí ustúpiť ďalšej automobilke. Neviem, či občan Slovenska ovláda také základné reality. Vyrobíme viac ako 1 milión áut a na domácom trhu ich predáme asi 3%.

Slovenské poľnohospodárstvo, ako aj celý vidiek trápia aj iné problémy. Tá pôda, na ktorej sa nepostavili automobilky, alebo iné priemyselné parky leží ladom a nezamestnaní ľudia chodia nakupovať do obchodných reťazcov dovážané potraviny.

Najväčšia genocída za bývalého režimu bola spáchaná práve na vidieckej krajine. Rozoranie medzí a udržiavanie tohto stavu aj po páde bývalého režimu necháva poľnohospodársku krajinu málo diverzifikovanú prispieva k ďalším rizikám, ako ubúdanie živín z pôdy, nadmerná erózia pôdy, rast povodní, súch i časté striedanie extrémov počasia.

Slovenské poľnohospodárstvo je slabo pripravené odolávať prebiehajúcej klimatickej zmene, čo je značné riziko pre ekonomiku Slovenska i pre potravinovú bezpečnosť. Slovenské poľnohospodárstvo je málo atraktívne aj pre mladých ľudí.  Preto celý vidiek Slovenska upadá a starať  sa o poľnohospodársku krajinu v okrajových častiach Slovenského vidieka nemá kto

Dlhodobo klesá podiel farmárov do 35 rokov. Vo všeobecnosti počet ľudí pracujúcich na vidieku dlhodobo klesá, čím sa znižuje kvalita života na vidieku, dochádza k likvidácii a úpadku zariadení poľnohospodárskej prvovýroby, objekty živočíšnej výroby chátrajú.

Kým v pôvodných krajinách Európskej únie (EÚ-15) klesla zamestnanosť v agrosektore za uplynulých 20 rokov o tretinu (31%), Slovensko prišlo v rovnakom období až o tri štvrtiny (73%) pracovných miest v poľnohospodárstve (o viac ako 150 tisíc). Poľnohospodárstvo nepriamo zodpovedá za približne 25% celkovej nezamestnanosti na Slovensku, ale celkovo tvorí len menej ako 3% pracovných miest.

Na Slovensko dovážame aj tie potraviny, ktoré sme si v minulosti dopestovali Najviac potravín na Slovensko dovážame  z podobných, ako je Slovensko (Nemecko, Čechy, Poľsko). Podobná krajina ako Slovensko, kedysi zaostalé vidiecke hornaté Rakúsko patrí teraz medzi najvyspelejšie ekonomiky Európy. V Rakúsku hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa presahuje 128% priemeru EÚ. Prečo? Lebo má vysoko rozvinutú diverzifikovanú infraštruktúru lesopoľnohospodárskej krajiny s priemernou plochou vidieckych fariem   19,2 hektára. Z týchto fariem má vo svojich podnikateľskej agende diverzifikované činnosti 37,3% fariem.

Slovensko, ktoré sa „chváli“ vysokou intenzifikáciou poľnohospodárskej výroby so 4 násobnou vyššou výmerou poľnohospodárskej farmy (77,5 ha)  má iba 5,9% fariem iné činnosti vo svojej podnikateľskej agende, čo je viac ako 6 násobne nižšia úroveň stupňa diverzifikácie činnosti ako má Rakúsko. Rozloha fariem právnických osôb na Slovensku je dokonca až viac ako 36 násobne vyššia ako v Rakúsku. Rozloha fariem právnických osôb na Slovensku dosahuje takmer 700 hektárov. Viac ako štvrtina diverzifikovanej činnosti na slovenských farmách má tzv. voľnočasové aktivity, čo z hľadiska zamestnanosti je úplne nepodstatné.

Z vyššie uvádzanej reality štruktúry poľnohospodárskej krajiny a úrovne diverzifikácie činností na farmách vyplýva,  že slovenské poľnohospodárstvo je systémovo zlé nastavené a potrebuje zásadnú reformu. Pretože v tomto stave je Slovenské poľnohospodárstvo príveskom ekonomiky Slovenska a nie pridanou hodnotou. V stave akom je, nedokáže vytvárať pracovné príležitostí, čím sa prírodný potenciál Slovenskej republiky trestuhodne nevyužíva a vidiecke regióny doslova vymierajú.

Na Slovensku vlastní 10,5 milióna ks družstevných podielnických listov (DPL) v nominálnej hodnote 350 miliónov eur približne 1,5 milióna ľudí. Bežné družstvo má teda niekoľko sto až pár tisíc podielnikov. Drvivá väčšina z nich bez možnosti reálneho vplyvu na spôsob využívania poľnohospodárskej krajiny.

Priemerná dotácia z verejných zdrojov na poľnohospodára je v SR dvojnásobná v porovnaní s priemerom EÚ. Každoročné agrodotácie v prepočte na jedno pracovné miesto v poľnohospodárstve predstavujú v roku 2015 subvenciu približne 15 tisíc eur. To preto, lebo neprebehla zásadná reforma využívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu i  krajiny, ale zaostávame v efektívnom nastavení motivačných nástrojov a súťaživosti pre farmárov.

Preto je dotácia štátu, teda z našich daní dvojnásobne vyššia, ako je priemerná mzda v poľnohospodárstve, a tiež dvakrát viac ako v prípade škandalóznych investičných stimulov ako Mondi SCP s prepočítanou dotáciou na 1 prac. miesto približne 6000 eur ročne.

Takže na vidieku všetkých zamestnancov financujú štátne dotácie a poľnohospodári majú „zadarmo“ zamestnancov, čo vlastne nebezpečne demotivuje zefektívňovať agrosektor na Slovensku, aby bol pridanou hodnotou ekonomiky Slovenska a nie príveskom.

Pokiaľ ide o správu pôdy, Slovensko má historicky veľkú rozdrobenosť vlastníctva pôdy, čo zhoršuje podnikateľské prostredie a osobitne sťažuje začatie podnikania a investície. Zo štatistík vyplýva, že priemerný počet na jednu parcelu je 11,11 spoluvlastníkov (1 parcela = 11,11 spoluvlastníkov) a priemerný počet parciel na jedného vlastníka je 20,59 (1 vlastník = 20,59 parciel).

Takže na záver, kapitán Danko, my slamu nežerieme. Prestaňte už tie srandy robiť. Venujte sa seriózne politike, alebo odíďte a neničte Slovensko ďalšími mexickými vlnami. Slovensko už ich zažilo dosť. Slamky, ktorej sa chytáte, nechajte pre svoje prázdne mlátenie vo svojom súkromnom živote!

Slovensko potrebuje obnovu všetkého. Vzťahov, morálky, zákonov i zdevastovanej krajiny

21.01.2020

Je toho veľa, čo treba naprávať. Otázkou je, kde začať. Za ktorú nitku potiahnuť, aby sme boli úspešní. Ja osobne sa venujem viac ako 30 rokov vode a viem, že na jedinom, na čom sme závislí je voda. Voda je jednoducho modrou niťou života. Nebudeme mať vodu, nebudeme mať nič. Ani vzduch na dýchanie. Nebudeme mať potraviny na stole, nebudeme mať čím sa umývať. [...]

15.08.2019

Tak milí moji priatelia, mám tu oponenta. Vedecká obec na klímu si vybrala dr. Metelku, aby dokázal, že klíme vôbec nerozumiem. Tento pán už dlhšie obdobie prenasleduje moju vedeckú spôsobilosť. Okrem toho, že ma prinútil hlbšie sa zaoberať vedeckým zdôvodnením toho čo píšem, začína mi vŕtať hlavou prečo má takú dojemnú starostlivosť o moje „vedecké [...]

Vplyv CO2 na zmenu klímy je mýtus

14.08.2019

Prečo? Zo Slnka tečie žiarenie, ktoré vo vzduchoprázdnom priestore 150 mil. km nestráca žiadnu energiu. Pred vstupom do atmosféry dosahuje slnečné žiarenia intenzitu v podobe solárnej konštanty 1353 W/m2, či je to nad rovníkom, alebo napríklad nad 48-ou rovnobežkou severnej, či južnej zemepisnej šírky, alebo na póloch. Prechodom atmosféry slnečné žiarenie stráca na [...]

Bratislava, Hrob neznámeho vojaka

Slovensko má prvýkrát oficiálny Hrob neznámeho vojaka, je v Bratislave

05.12.2022 21:45

Slovenská republika má po vyše 29 rokoch od svojho vzniku oficiálne protokolárne miesto – Hrob neznámeho vojaka.

žena, rúško, slza, plač

Noste rúška, vyzval Francúzov minister zdravotníctva. Covid je tam opäť na vzostupe

05.12.2022 20:52

Minister zdravotníctva François Braun v pondelok vyzval verejnosť na nosenie rúšok pri cestách verejnou dopravou,

výplata, peniaze, živnostník, dane,

Samosprávy idú zvyšovať miestne dane. Nútia ich k tomu vládne opatrenia

05.12.2022 20:23

Ak prejde zvýšený daňový bonus výpadok v príjmoch samospráv bude vo výške 784 miliónov eur. Uviedol to ZMOS.

migranti, Brodské , Kúty, hranica,

Štát sa pripravuje na novú vlnu utečencov. Hľadá miesto pre stanové mestečko

05.12.2022 19:30

Ministerstvo vnútra hľadá vhodné lokality na stanové mestečko pre imigrantov, podobné tomu v Kútoch, pre prípad očakávanej novej vlny migrantov.

Michal Kravčík

skutočné hodnoty vznikajú mimo honosných palácov

Štatistiky blogu

Počet článkov: 157
Celková čítanosť: 454666x
Priemerná čítanosť článkov: 2896x

Autor blogu

Kategórie