kravcik

Raz ma oslovila žobráčka na ulici a chcela peniaze na jedlo. Povedal som jej, že ja som istoty nesľuboval a prečo sa na mňa obracia. Odpoveď bola pohotová „politikom neverím. Oni len sľubujú. Istotu jedla mám vtedy, keď si vyžobrem“. Tak som jej pripomenul, že treba voliť politikov, ktorí nerozdávajú rybu, ale ponúkajú udice. Tiež pohotovo zareagovala „…ja voliť nechodím, lebo všetci politici sú podvodníci“.

Tak milí politici, v očiach žobráčky ste podvodníci. Ľuďom, ktorí žijú v chudobe a prežívajú z dňa na deň je jedno, kto bude prezidentom, premiérom, županom, ba i primátorom. Preto je s ich hlasmi jednoduché obchodovať. V čase volieb sú pánmi oni. Vedia, že ak chcete ich hlas, musíte ich motivovať  tým, čo ich v danej chvíli osloví a nie sľubmi.

Kupčenie s voličskými hlasmi je zvlášť jednoduché v prostredí vysokej koncentrácie chudobných ľudí. Vieme dobré, že pribúda ľudí, ktorí sa dostávajú na hranicu chudoby, napriek tomu, že politici vo voľbách sľubovali istoty. Po voľbách sa istoty scvrkli len pre hŕstku vyvolených.

Prečo by mali tí, ktorí sú zodpovední za svoju rodinu, obec, región i štát, ísť voliť v čo najväčšom počte? Lebo vysoká účasť zodpovedných voličov vo voľbách, znižuje vplyv obchodne zneužitých voličov na výsledky volieb. Príklad je z volieb v roku 1998, keď sme porazili Mečiara a zachovali si vlastnú tvár. Vtedy sa volieb zúčastnilo 3 389 346 občanov, čo je 84,24%-ná účasť!

To, že politici nesplnili naše očakávania, mali by sme hľadať chybu aj v sebe. Po vyhratých voľbách sme sa vybrali na dlhý spánok a keď sme sa prebudili, boli sme nespokojní s tým, čo politici postvárali. Za to sme ich začali „mlátiť“, až sme si na vlastnej hrudi vypestovali gorily.

Slovensko bude mať šancu hodnotovo sa prinavrátiť na cestu demokracie, slobody a prosperity iba vtedy keď nebudeme v čase demokracie spať. Goethe totiž povedal: „Tí, ktorí spia v demokracii, prebúdzajú sa v totalite„.  Ja len dodávam, že len vtedy sa storočiami overené hodnoty ako česť, zmysel pre zodpovednosť, povinnosť, chuť pracovať, zmysel pre dobročinnosť, zápal pre veci verejné nebudú zosmiešňovať. Stanú sa skutočnými nepísanými zákonmi nášho spoločenstva iba vtedy, ak nebudeme spať a leňošiť v demokracii, aby sme sa neprebúdzali v totalite.