Prečo vplyv CO2 na klimatickú zmenu je fatal error

13. augusta 2019, Michal Kravčík, Nezaradené

Je asi príliš veľká drzosť hraničiaca s provokáciou uverejniť opak toho, čo mainstream hovorí o klimatickej zmene. Zvlášť vtedy, keď takmer všetci unisono pritakávajú o dôležitosti vplyvu zvyšovania koncentrácie CO2 na globálne otepľovanie.

Je až komické, že nepočuť ani jedného klimaskeptika protestovať, že zmeny klímy spôsobil človek. Bodaj by nie. Človek ovplyvňuje klímu a fest a oni tomu neveria. Paradoxne ani klimaalarmisti nechcú pripustiť, že zmena klímy môže súvisieť aj s niečim iným, čo človek ovplyvňuje a nemusí to byť CO2.

Preto si to poďme vysvetliť fyzikálne, ako dochádza k ohrievaniu planéty Zem i jej atmosféry. Pripomínam, že toto je fyzikálne vysvetlenie v zmysle zákona zachovania energie i 2. termodynamickej vety.

Na planétu Zem dopadajú toky slnečnej energie. Malá časť tejto Slnečnej energie pri dopade na zemský povrch ohreje pôdu (5-10%) a odrazí sa do atmosféry. 80-90% Slnečnej energie sa transformuje na citeľné a latentné teplo v závislosti na stav vody v ekosystémoch.

 

Ak je v krajine dostatok vody, tak sa slnečná energia dopadajúca na zemský povrch mení dominantne na latentné teplo (až 80%) a len malá časť sa mení na citeľné teplo (5-10%). Latentné teplo s vyparovanou vodou sa transportuje do vyšších chladnejších vrstiev atmosféry, kde po kondenzácii vodných pár a tvorbe zrážok sa toto latentné teplo mení na citeľné teplo a ohrieva tieto chladnejšie vrstvy atmosféry. S každým kubíkom vyparenej vody sa do vyšších vrstiev atmosféry „dopravuje“ 700 KWh tepla.

Ak je v krajine málo vody, potom sa slnečná energia nemôže spotrebovať na výpare vody a preto sa transformuje na citeľné teplo. Logický z asfaltu sa nemôže produkovať latentné teplo ale len citeľné. Ak zoberieme krajinu v rôznom stave sucha, tak pomer medzi latentným a citeľným teplom odpovedá pomeru potenciálnej a reálnej evapotranspirácii (výpar).

Ak reálny výpar dosahuje úrovne potenciáneho výparu, tak takmer všetká slnečná energia sa premení na latentné teplo. Ak reálny výpar môže klesať až na nulu a vtedy všetká slnečná energia sa mení na citeľné teplo a prehrieva atmosféru. Nulový výpar je napríklad z cesty, parkoviska, či strechy. A tu je kameň úrazu.

Celé desaťročia poškodzujeme krajinu a vysušujeme ju. O tom, akým spôsobom, sme si tu už veľa krát rozdiskutovali. S vysychaním krajiny znižujeme produkciu latentného tepla a zvyšujeme produkciu citeľného tepla.

Podľa expertných odhadov v dnešnom suchom dni sme z vysušeného Slovenska vyprodukovali do atmosféry viac ako 200 TWh citeľného tepla. Len aby Ste mali predstavu súčasná civilizácia nespotrebuje za deň ani polovicu energie, ktorú my len z vysušeného Slovenska denne vyprodukujeme .

Aby Ste mali komplexný obraz o našom vplyve na planétu Zem milí priatelia, tak ročne vyklčujeme a premeníme na poľnohospodársku pôdu v priemere 127 000 km2 lesov (plocha bývalého Československa). Ročne zurbanizujeme v priemere 57 000 km2 (plocha Slovenska) a pribudne v priemere 200 tisíc km2 (plocha Rakúska, Maďarska a polovička Slovenska) na kosť vysušenej zeme.

Navyše každoročne pribudnú milióny štvorcových kilometrov viac a viac vysušenej pôdy, na ktorej klesá reálny výpar. Stačí sa pozrieť na vyschnuté lány poľnohospodárskej pôdy a uvedomiť v akom stave boli pred 50-timi rokmi. Vtedy bola letná extrémna teplota 30 stupňov? A teraz? 35 stupňov? Vplyv CO2? Nie priatelia.

Fetiš CO2 vznikol tak, že klimatológovia vyššie popísaný fyzikálny princíp podcenili a vychádzali z princípu, že stav vody v atmosfére sa nemení. A v prostredí s mylne stanoveným princípom našli vinníka klimatickej zmeny v podobe CO2. Prečo? Lebo našli koreláciu medzi rastúcou teplotou a rastúcim CO2. CO2 na však len sprievodný jav a nie príčina.

Ak budeme naďalej trvať na miliardových investíciách na znižovanie CO2 v atmosfére, tak vedzte priatelia skončíme všetci v pekle. Tam skončia aj tí, ktorí majú pocit, že keď majú peniaze tak oni sa mu vyhnú. Onedlho z toho vytriezvejú.

Je z toho východisko?
ÁNO !
Stačí priatelia zadržiavať dažďovú vodu, ktorá k nám raz za čas padne z nebies a budeme mať dostatok potravy, vody i biodiverzity pre život a budeme mať priateľské počasie bez extrémov a zároveň si zabezpečíme globálnu bezpečnosť.