Plazivá normálnosť je termín, ktorý popisuje spôsob, akým je možné veľkú zmenu urobiť postupnými zmenami. Túto vetu vymyslel americký vedec Jared Diamond vo svojej knihe „Collapse“ z roku 2005.
Ako sa spoločnosti rútia do úpadku, či k zázračne možnej prosperite sa Jared Diamond pokúsil vysvetliť na príklade domorodcov Veľkonočného ostrova, kde počas dlhodobej degradácie životného prostredia si vyrúbali posledný strom, na konci ktorej kamenné sochy ostali zaliate sedimentami až takmer po hlavy a ich kultúra je doteraz záhadou pre celý svet.
Preto vzniká legitímna otázka, či spoločnosti kdekoľvek na svete majú nastavené senzory vnímania „plazivej normálnosti“, aby vedeli dosť zavčasu predísť kolapsu. A toto je veľká vec nie len pochopiť. ale zrejme aj veľmi zložitá ak sme v rovine digitálneho uvažovania.
Ak načrieme do Slovenskej spoločnosti a začneme skúmať do hĺbky kalibráciu citlivosti senzorov spoločenského správania a hlavne rozhodovania na ktorejkoľvek úrovni verejného života, tak asi sme na tom možno tak, ako domorodci Veľkonočných ostrovov, ak nie horšie.
Na to, aby sme tomu rozumeli, mali by sa venovať celé tímy vedátorov, aby vedeli rozoznať, na akej trajektórii sa to vlastne nachádzame a včas varovať verejných politikov i celú spoločnosť zrkadlami pravdy. Počuli Ste priatelia o takých „zázrakoch“? Ja veru nie. Skôr naopak. Tí, ktorých platíme z našich daní s najväčšou pravdepodobnosťou asi ani nevnímajú, že niečo také ako „plazivá normálnosť“ existuje.
Všimli Ste si priatelia za ostatných niekoľko rokov, aby bol na Slovensku vedený nezávislý spoločenský diskurz o tom, kde nás dovedú rozhodovania verejných politikov v dostatočnom predstihu? Skôr naopak. Spomínam si na 11. september 2001, keď na treťosektorovej konferencii v Žiline som predložil Prognózu o stave vody k roku 2010 a nevrlé poznámky následne prehlušil teroristický zločin nasmerovania lietadiel do Dvojičiek.
To, že v Prognóze sme zadefinovali, že vysušovanie krajiny prinesie rast agresivity, xenofóbie až terorizmu, to akosi nikoho doteraz nezaujíma. Prečo? Možno aj preto, lebo takéto poznanie zužuje priestor politikov vyvolávať efekty stáda. Citlivé vnímanie procesov v spoločnosti aj v medzinárodnom kontexte je alfou i omegou „chytania problémov spoločnosti za rohy a nie za chvost“.
Ak načrieme len tak letmo pohľadom do systému súčasného vzdelávania a výskumu, tak nepočujeme nič len to, kde a koľko chýba prachov. Asi najlepšie obnažil súkolia plazivej normálnosti člen akademickej obce na prvom stretnutí k ambicióznemu projektu (Európske hlavné zelené mesto), ktoré zvolal Košický primátor Jaro Polaček: „…akým spôsobom bude projekt financovaný“. Na stretnutí bolo asi 50 ľudí a diskurz bol veľmi chudobný a pritom pozvanie prijali najvplyvnejší ľudia v Košiciach. Akosi nikoho netrápila potreba rozvinúť debatu k tomu, čo by to malo byť.
Všimnite si priatelia tiež čím nás kŕmia média. Často počujeme odôvodnenia, že oni píšu len to, čo my potrebujeme. Nie priatelia. Nepotrebujeme ich. Oni potrebujú nás. Sú sú súčasťou „plazivej normálnosti“ a snažia nás presvedčiť, že toto je naša kultúra a chcú nás do ich záujmov vtiahnuť. Čo bude na konci? Nie náhodou to, čo sa stalo na Veľkonočných ostrovoch? Nepodliehajme tomu !