30 ročný samovývoj Slovenska na rozbúrenom mori

10. augusta 2019, Michal Kravčík, Nezaradené

Už som kdesi písal, že historický sme nedozreli k zodpovednému riadeniu štátu a tak toto maličké teritórium v strede Európy je ako taká lodička bezprizorne hojdajúca sa na na rozbúrenom mori bez kormideľníkov s rozhádanou osádkou.

A osadníci tejto lodičky? Hádajú sa medzi sebou, že kto sa dostane k moci. A tak v naivite osadníkov loďky sa ako prví ujímajú tí, ktorí dokážu vzbudiť rešpekt svojím mohutným hlasom.

Po istom čase osádka vytriezvieva, lebo kapitán dokázal sfanatizovať dav na loďke, aby loď roztrhol a zlepiť ju, aby sa vybral svojím smerom. Osadníci loďky napokon zistia, že to bol zlý úmysel a príde vytriezvenie.

Osadníci sa vzbúria, zvrhnú svojho vodcu a podstrčení k prevzatiu moci sú tí, ktorí sú opakom sily. Ten opačný pól vlastnou pýchou nepochopí, že o tom kde smeruje lodička zabudne komunikovať s osadníkmi. A tí mu nerozumejú.

Osadníci lodičky sa medzi sebou hašteria a na hrudí si pestujú nového vodcu, ktorý čaká na príležitosť prevziať moc. A aj prevezme a chytí ju do ruky fest. Tento kapitán vníma potrebu komunikovať s osadníkmi, aby ho nezvrhli, tak nájde spôsob prikrmovania osadníkov, aby ho nezvrhli. Občas nejakých nespratníkov prehodí cez palubu, aby mu nenabúrali bublinu, v ktorej silnie a rastie jeho ego.

Ale to nie je všetko. V prostredí začnú rásť ideologické prúdy, ktoré rozvíjajú aj koncept samovývoja, ako nový trend vývoja spoločnosti. Aby to nebolo tak okaté, začnú od samovývoja v prírode, aby osadníci vnímali, že toto je cesta nevyhnutná, potrebná a prirodzená.

Medzi tým rastú medzi osadníkmi loďky noví ambiciózni kapitáni s pokriveným charakterom, občas v podpalubí zhúlení i teoretickí rečníci. Provianťáci, zistia, že kapitán už je unavený a ohrozuje ich potrebu. Hľadajú nového statného žrebca, ktorý vymení unavené kone, aby im privilegovanú žranicu na loďke zabezpečil aj po zmene.

A tí, čo stepovali a čakali, že na istú chvíľu kapitánom? Zisťujú, že už osadníci neprejavujú nadšenie nad ich prázdnej forme. A tak začínajú všetci nervoznieť až sa navzájom hodia cez palubu

A čo osadníci? Medzi nimi je množstvo chytrých a múdrych, ktorí by dokázali doviesť lodičku z rozbúreného mora do bezpečného prístavu. Vždy, keď aspoň jednou vetou načrtnú správny smer, tak pomocníkmi vyššie popísaných živlov sa postarajú, aby boli osadníkom loďky na smiech.

A toto je Slovensko na konci 2. dekády 21. storočia priatelia. Ja verím, že už prišiel čas priatelia, že sa vieme múdro pospájať a múdro rozhodnúť, aby sa lodička s názvom Slovensko už konečne dostala z rozbúreného mora do bezpečného prístavu.