Minulý týždeň v dňoch, 8. až 12. júna 2019, sme zrealizovali vzdelávaciu aktivitu s názvom „Letná univerzita vody“. Mohli sme tak urobiť aj vďaka finančnej podpore EÚ programu ERAZMUS+, Košického samosprávneho kraja a spolupráci s organizáciami v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Košice. Mestským lesom, a. s., Základnej škole na Hroncovej ulici v Košiciach.
Jej cieľom bolo odovzdať účastníkom teoretické aj praktické skúsenosti obnovovať ekosystémovu obnovu vody v poškodených krajinách i praktický ukázať, že vodu je možné ozdravovať klímu. Ako pri iných našich akciách, aj tejto sa zúčastnili po poznaní túžiaci zo zahraničia. (Anglicko, Francúzsko, Polsko).
Okrem iného, pre mňa osobne bola akcia aj príležitosťou obzrieť sa v čase zopár desiatok rokov naspäť. A priznávam, pocity mám zmiešané. Na jednej strane mám pocit radosti aj hrdosti a na druhej pocit sklamania z premárneného, a tým navždy strateného času.
Tie pozitívne mám z viacerých dôvodov. Vymenujem len tie najsilnejšie. Tým základným – východiskovým je charakter našej práce a jej konkrétne výsledky. ktorú sme v tíme organizácie MVO Ľudia a voda o. z. v spolupráci s ďalšími odborníkmi priniesli.
Počas 26-ich rokov jej existencie sme nielen teoretizovali o nezastupiteľných úlohách vody v živote našej planéty a ľudskej civilizácie, ale úplne medzi prvými prišli aj s ucelenou koncepciou riešení pre trvalo udržateľný život a rozvoj. Riešenia, ktoré nám pomôžu vrátiť dostatok vody do krajiny v prvom rade tým, že ju v nej jednoducho zadržíme aj udržíme, takže bude môcť svoje ničím iným nezastupiteľné úlohy plniť aj pre budúce generácie.
Keď sme začínali pred 26-timi rokmi a prišli s riešením o zadržiavaní dažďovej vody v krajine, boli sme tak povediac na smiech. Ďalším dôvodom je, že množstvom opatrení, ktoré sme od roku 1995 v praxi realizovali po celom Slovensku, sme nielen zaujali pozornosť, ale aj inšpirovali jednotlivcov aj organizácie prakticky po celom svete. Mali sme tú česť naše skúsenosti formou prednášok a praktických ukážok prezentovať doteraz v 27-ich krajinách Európy, Ázie, Severnej aj Južnej Ameriky, Afriky a v Austrálii.
Celé sa to začalo konfliktom o výstavbu priehrady Tichý Potok začiatkom 90-tých rokov, keď sme išli do nerovného konfliktu (boja) s vodohospodármi. Zrealizovaním projektu Modrá alternatíva spoločne s ochranárskym združením PČOLA zo Starej Ľubovne dnes vieme, že je možné vodu (takpovediac) „vyrábať“ aj 10 násobne lacnejšie. Mimochodom PČOLA v júni oslávila 25 ročné pôsobenie. V skromnosti.
Obzvlášť ma teší skutočnosť, že sme presvedčili aj v Košiciach, teda na domácej pôde. V roku 2005 Mestské zastupiteľstvo v Košiciach schválilo programový dokument „Košický protokol o vode“. V rámci tohto programu sme na pôde mesta zrealizovali 3 projekty. Na Sídlisku KVP, v Črmeľskom údolí a v Ťahanovciach. Tie dodnes fungujú a slúžia obyvateľom Košíc.
V mestskej časti Sídlisko KVP okrem realizácie jedného zo spomenutých projektov, riešilo túto výzvu na svojom území aj systémovo a legislatívne záväznou formou. Zastupiteľstvo tejto mestskej časti v tom čase pod vedením starostu Daniela Rusnáka v roku 1998 prijalo VZN, ktorého potreba v dnešnej dobe je aktuálnejšia, ako kedykoľvek pred tým.
Jednou z našich rozsahom väčších akcií na Slovensku bola obnova lesa po kalamite vo Vysokých Tatrách v roku 2004, ktorú sme zrealizovali aj vďaka finančnej podpore Slovenskej sporiteľne. A tak ako túto vzdelávaciu aktivitu, tiež v medzinárodnej spolupráci s viac ako 100 mladými ľuďmi, prevažne skautmi, z 26-ich krajín sveta,
No a za najvýznamnejší počin na Slovensku si snáď môžeme pripísať skutočnosť, že naše poznatky poslúžili ako základ pre Program revitalizácie krajiny, ktorý v rokoch 2010 a 11 realizovala Vláda SR. A tiež to, že sme svojou odbornou a organizačnou prácou prispeli k jeho realizácii v takmer 500 obciach po celom Slovensku.
K tomu negatívnemu pocitu uvediem len jednu poznámku. Môžem smelo prehlásiť, že téma, o ktorej píšem, patrí medzi tých málo oblastí, v ktorých máme čo ponúknuť aj najvyspelejším krajinám sveta. Preto považujem za veľkú škodu, že sme na území Košíc v ostatných viac ako 10-ich rokoch nepokračovali v uvedených rozbehnutých aktivitách.
Dnes sme mohli byť ešte ďalej. Mohli sme postupne odstraňovať „nedokonalosti“ systému. Mohli sme byť prakticky skúsenejší aj teoreticky múdrejší. V konečnom dôsledku sme tak mohli lepšie slúžiť našim spoluobčanom aj ostatnému svetu.
Moje vyznanie však musím ukončiť, akože inak, v pozitívnom duchu. Fakty nasvedčujú tomu, že nielen nad Tatrou, ale aj nad celým Košickým krajom sa už blýska na lepšie časy. Najmä preto, že sme našli porozumenie u jeho predsedu @Rastislav Trnka a s jeho podporou sme v spolupráci s Úradom KSK pripravili Program obnovy krajiny Košického kraja, ktorý následne prijalo za svoj aj Zastupiteľstvo KSK na októbrovom zastupiteľstve v roku 2018.
Preto verím, že aj v samotných Košiciach sa nám s novým vedením mesta podarí nadviazať na spomínané už zrealizované projekty na území mesta.
Tak sa kraj a mesto, či mesto a kraj, môžu spoločne chopiť úlohy európskeho lídra v realizácii praktických fungujúcich a ekonomicky efektívnych riešení. Naozaj máme svetu čo ponúknuť…
Fotky: Michal Kravčík