Pri budovaní miest a transformácii vidieckeho prostredia na mestské sa masovo začal uplatňovať betón a asfalt. Nedostatok priestoru a potreba pohodlia zaradili dažďovú vodu padajúcu do mesta ako príťaž.
Dažďová voda sa začala vnímať ako odpadová voda, ktorá je odvádzaná verejnou kanalizáciou, vo väčšine prípadov spolu so splaškovými vodami. Kanalizovanie dažďovej vody z miest sa nevníma ako riziko vzniku povodní ani sucha a s tým rast extrémnych horúčav. Zmeníme to? Máme na to cca 5 rokov. Nie viac.
OBROVSKÉ OBJEMY VODY SKANALIZOVANÉ
Takmer všetka dažďová voda sa odvádza z vydlaždených a zastrešených plôch v mestách Európy dažďovou kanalizáciou do riek a do mora. Podľa odhadov je zo spevnených plôch európskeho kontinentu každoročne skanalizovaných viac ako 20 miliárd m3 dažďových vôd.
Za posledných 50 rokov bolo z Európy skanalizovaných vyše 1 000 miliárd m3, t. j. 1 000 km3 dažďovej vody, ktorá v minulosti nasycovala pôdu i vegetáciu, doplňovala zásoby podzemných vôd, posilňovala pramene a svojím výparom zvlhčovala i ochladzovala klímu.
Rýchly odtok z vydláždených a skanalizovaných mestských prostredí prispieva k vyšším povodňovým vlnám, ktoré ohrozujú sídla smerom po prúde. Odvodňovaním mestského prostredia, spôsobujeme pokles podzemných vôd pod vydláždeným a zastrešeným zemským povrchom.
Spôsobujeme rast teploty v mestských štruktúrach, pokles atmosférickej vlhkosti, nástup civilizačných ochorení typických pre mestské urbánne prostredie a zhoršenie kvality životného prostredia.
PLYTVANIE DAŽĎOVOU VODOU V MESTÁCH
K znásobovaniu efektov miest treba prirátať aj odber vody z územia na úžitkové a pitné účely, ktorý má pri veľkých aglomeráciách veľké rozmery. Tento odber prebieha bez zabezpečenia adekvátneho návratu získanej vody z územia späť do územia, ale po využití sa splachuje do mora.
Mestá, ktoré bohapusto a za drahé peniaze púšťajú miliardy kubíkov dažďovej vody do kanalizácie, následne čelia prehlbujúcemu sa nedostatku pitnej a úžitkovej vody, čo v mnohých prípadoch prerastá do permanentného stavu.
Nedostatok vody nie je problémom iba chudobných, ale aj prosperujúcich miest. Samozrejme, mestá v rozvojových krajinách majú svoje špecifiká. Chudobnejšie časti miest v mnohých rozvojových krajinách neustále závisia od dreva, čím systematicky odlesňujú plochy v okolí miest.
PREHRIATE MESTÁ
Odvodňovanie a odlesňovanie spôsobuje, že mestá pri svojom raste postupne menia klimatické podmienky pôvodného územia. Stávajú sa horúcimi ostrovmi, nad ktorými rastie horúci klimatický dáždnik.
Tieto „ostrovy“ pomaly, ale isto menia prúdenie oblačnosti a pohyby vetrov nad svojím územím i v jeho okolí. Predovšetkým v lete vytláčajú zrážky do chladnejších horských oblastí, čo následne zvyšuje riziko vzniku extrémnych prívalových dažďov v horských oblastiach a povodní ohrozujúcich horské údolia, ale aj sídla v nížinách pozdĺž riek.
A tu máme oveľa priamejšiu a logickejšiu kauzalitu zmien klímy a rastu extrémov počasia, ako je vplyv 30 % nárastu nepatrného obsahu CO2 v ovzduší za posledných 150 rokov.
HOSPODÁRENIE S BOŽÍM DAROM NEUDRŽATEĽNE
Dnes žije viac ako polovica obyvateľov Zeme v mestách a tento podiel obyvateľstva bude naďalej narastať. Mestá sa totiž stali akýmisi novodobými továrňami ekonomickej prosperity, ktoré pomaly a postupne pohlcujú svoje okolie
Takto si človek spolu s poľnohospodárskou pôdou a prostredím inak pretváraným človekom „osvojil“ už vyše 40 % rozlohy všetkých kontinentov. Mestá spotrebujú približne toľko vody, koľko padne do ich prostredia z nebies. Potenciálom pre populačný rast je dažďová voda. Pre trvalo udržateľný rozvoj je súčasný spôsob hospodárenia s dažďovou vodou v krajine pre človeka likvidačný. Zmeníme to? Mali by sme sa o to pokúsiť.
KOŠICKÝ PROTOKOL PRE VODU A POLITICKÍ MAFIÁNI
Košice boli celoeurópskym priekopníkom tejto agendy. 24. február 2005 Košický parlament schválil Košický protokol pre vodu. Vďaka Protokolu, Košice získali titul Európskeho hlavného mesta kultúry v roku 2013.
Ako to už na Slovensku býva, tieto peniaze, ktoré mali byť investované na originálne riešenie ozdravovania klímy miest pre celú Európu nebolo len odignorované nástupom kliky bývalého primátora, ale 10 mil. € sa použilo na ohradzovanie a betónovanie parkov.
Stratili sme 15 rokov a teraz na Slovensku počuť výkriky fascinácie z príkladov z iných časti Európy, ako zadržujú dažďovú vodu. Dokonca som videl reklamné video kandidáta na horúcu stoličku z vládnej trojky, ako oni chcú a milujú zadržiavanie dažďovej vody v mestách a ako pre nich je voda hodnotou.
Len keď sa zmagorením voličov dostanú k „flekom“, tak ako prišli na toto originálne riešenie, tak rýchlo na neho zabudnú. Taká je veru realita Slovenska a preto Slovensko je v hlbokom morálnom, kultúrnom, sociálnom úpadku.
Radi by sme mu ja pomohli, ale akosi ľudia častejšie osprostievajú zamavanými euríkmi popred nos a podľahnú falošnej ilúzii.