Možno si spomínate priatelia na priznanie farby Róbertom Ficom vo výroku „KEBY NEBOLI EUROFONDY, BOLO BY TO O NIČOM“.
Veru tak, tí, ktorí majú nastavenú hlavu nie tvoriť ale troviť, na nič inšie nemyslia, len ako cucnuť z verejného blaha. Po niektorí len aby cucali dokážu robiť všetko.
Za ostatných 30 rokov vývoja krajinky zvanej Slovensko je ne hlboké precitnutie, ako sme mohli do verejných funkcií pustiť takéto pijavice, ktoré nie sú pridanou hodnotou a len primitívnymi cucákmi, či to máme len tak nechať?
Poďme trochu do histórie. Po rozpade Rakúsko-Uhorskej monarchie po 1. svetovej vojne vzniklo Československo. Vtedy neboli žiadne eurofondy, ale len ruky a rozum. Vodcovia vtedajšieho štátu na čele s Masarikom dokázali za 15 rokov aj napriek Veľkej hospodárskej kríze rozvinúť ekonomický Československo k 10 najvyspelejším štátom sveta.
Tým sa vlastne len potvrdzuje, že ak sú dobré vedení politickými vodcami obyvatelia Čiech, Moravy i Slovenska svojou pracovitosťou, tvorivosťou i húževnatosťou dokážu zázraky.
A čo my? Za ostatných 30 rokov, teda dvojnásobný čas Československo sa rozpadlo na dva piesočky. Na Slovenský piesoček pritieklo cca 30 mld. € a čo ešte? Z jedného z najpracovitejších ľudí na svete sme urobili pasívnych prijímateľov sociálnych balíčkov.
Jednoducho v občanoch sa paralizovala poctivosť, tvorivosť, pracovitosť, húževnatosť, či vôľa niesť zodpovednosť za za svoju rodinu, komunitu, región i štát. Všetky, doslova všetky rozhodnutia politických potentátov sú orientované iba nato, aby si udržali moc a mohli ďalej cucať.
Prečo to potrebujú? Nuž preto, aby si rozdelili lup, ktorý prichádza z Bruselu na pomoc Slovenska. A tu sa dostávame k tomu, čo dávno prezradil náš najväčší lupič, že bez eurofondov by to bolo o ničom.
Z toho vyvstáva otázka, čo to tak necháme, alebo či to chceme zmeniť. Myslím, si že všetci chceme zmenu. Zmenu k lepšiemu. A ako sa to dá? Slovensko potrebuje prejsť zásadnou reformou štátu. Potrebujeme nastaviť zákony štátu, ktoré nebudú robiť z ľudí ovce, ale sebavedomých, poctivých, hrdých, zodpovedných, či empatických ľudí.
Kde začať priatelia? O mesiac máme Eurovoľby. Potrebujeme tam dostať politikov, ktorí vedia, ako urobiť systémovú zmenu nastavenia eurofondov, aby sa prestalo ich rozkrádať.
Európsky parlament musí byť iniciátorom tejto zmeny, pretože Európska komisia to nezvládla. Nezvládla to preto, lebo žije v ilúzii, že medzi slušnými ľuďmi sa nekradne a robí poctivo. Zabudli, že v postkomunistických krajinách sa vychovával syndróm „KTO NEKRADNE, OKRÁDA SVOJU RODINU“ a že ten, kto je pri moci kradne najviac a má na to legitímne právo.
Tým, že štruktúru riadenia štátu na Slovensku sme nezmenili od čias budovania svetlých zajtrajškov, ponechali sme priestor úzkej politickej elite rozkrádať medzinárodnú pomoc.
Preto treba na úrovni Európskeho parlamentu prijať jednoduchú smernicu, že využívanie eurofondov musí byť diverzifikované, aby nebola skoncentrovaná kompetencia rozdeľovania eurofondov nie len na vládnych úradníkoch, ale aj na regionálnych a lokálnych samosprávach.
Čo to v praxi znamená? Z balíka eurofondov by bola zodpovednosť aj v kompetencii regionálnych samospráv v jednej tretine a za ďalšiu tretinu využívania eurofondov by boli zodpovední lokálne samosprávy. Jedna tretina kompetencií by ostala štátu.
Takéto rozhodnutie by spôsobilo napríklad to, že v následujúcom programovom období do obce, ktorá má napríklad 1000 obyvateľov na rozvoj obce z eurofondov priamo do rozpočtov prišlo 1 mil. €. Iste si vieme predstaviť, čo za milión € by sme na úrovni obce dalo urobiť. Určite by sme si nekúpili lavičky po 50 tisíc €, ako sa to stávalo cez vládou nastrčené agentúry
Takže ak chceme to zmeniť, mali by sme prísť v Eurovoľbách dať hlas tým, ktorí s decentralizáciou pomoci EÚ to myslia vážne. Kvôli tomu sa oplatí ísť voliť priatelia…a voliť zmenu