Systém starostlivosti o krajinu kdekoľvek v Európe je poznamenaný tým istým symptomom. Kontinenty sme rozparcelovali na územia, kde si staviame svoje obydlia, na územia, kde si dopestujeme potravu a na územia, ktoré by sme si radi nechali na relax, či na obšťastnenie, keď nás ubíja husto obývané územie.

Tento model krajiny začína zlyhávať. Prečo? Nuž jednoducho preto, že nad územiami, ktoré sme vysušili vytvárame rozsiahle tepelné ostrovy, ktoré vnášajú chaos do pohybu vzduchových más. To robí aj takú šarapatu, že na maličkom území padne povedzme 100 mm zrážok a v okruhu 50 km od epicentra sotva zaprší. Tak ako sa to stalo vo štvrtok. V Javorine viac ako 130 mm a sotva 30 km južnejšie ani nie 20 mm.

Ako to, že ten dážď nepadol do Popradskej kotliny, ale na hrebene Vysokých Tatier? Nuž práve preto, lebo toto územie je chladnejšíe v porovnaní s Popradskou kotlinou. Minule mi jeden priateľ Peter Bujňák, ktorý 3 mesiace montoval solárne kolektory na rozsiahlych niekoľko hektárových strechách priemyselných hál v Holandsku rozprával, ako zažil niekoľko krát úkaz, že všade dookola pršalo, len na strechu priemyselnej haly nepadla ani kvapka.

A tom je záhada chaosu v počasí. Niekde padá viac a inde menej dažďa. Tam, kde sme viac pretvorili a vysušili krajinu, tam prší menej a tam, kde ostala krajina chladnejšia, aj keď je táto krajina tiež doráňaná, ako napríklad Tatry, tak to schytá viac dažďa.

Je to preto, lebo z vysušenej krajiny sa produkuje do atmosféry ohromne suché teplo, ktoré významným spôsobom koncentruje vlhké chladnejšie vzduchové masy nad chladnejšími oblasťami. V minulosti boli dažde rovnomernejšie rozdelené preto, lebo rozdiel medzi chladnejším a teplejším prostredím nebol tak výrazný, ako teraz.

Prvý úkaz extrémne hustého dažďa na Slovensku sme zažili pred 20-tými rokmi (júl 1998) , kde na chladnejší „ostrov“ lesa – horský masív Bachureň sa vylial 12 km vysoký mrak. Ten následne vytvoril bleskovú povodeň v Jarovniciach a prepláchol dolinu s tragickými dôsledkami.

Blesková povodeň vzniká tak, že po poškodených častiach zemského povrchu sa šmýka dažďová voda do údolí, kde sa koncentruje a vytvára potoky i dramatickú povodňovú vlnu. Tak to to je aj v prípade štvrtkovej veľkej vody v Tatrách, ktorá ohrozila Starú Lesnú, či Podspády.

Michal Gažovič poslal fotky zo Ždiaru zo vzdialenosti asi 800 m, ako dažďová voda steká po dopravných linkách, ktoré sa vytvorili počas ťažby, no po ťažbe sa tieto cesty nezrekultivovali, napriek tomu, že lesníci sú zo zákona povinní to robiť. Ak by som bol majiteľom poisťovne, tak všetky zaplatené povodňové škody by som si dal preplatiť tými, ktorí nechali poškodenú krajinu napospas osudu…