To sa týka aj všetkých tatranských chodníkov v Studenovodských dolinách, ktoré sa stáli transportérmi odvádzania dažďovej vody do dolín. To je tiež potvrdenie, že metodika výstavby turistických chodníkov v národných parkoch a chránených územiach je z pohľadu ochrany pred povodňami riziková. Jednoducho akýkoľvek typ cesty prispieva k povodňovým rizikám i suchu. Je čas to zmeniť.

Doterajší systém turistických chodníkov, tak ako aj všetkých približovacích liniek, či lesných ciest, dopravných ciest až po diaľnice sú z hľadiska protipovodňovej ochrany i ochrany pred suchom metodický nezvládnuté, takže kampaň boja proti suchu z Ministerstva životného prostredia je len plácnutie kameňa do vody.

Práve dnes (21.7.) pred 4-mi rokmi sa spustila povodňová lavína z horského masívu Chleb nad Terchovou. ktorý má najvyšší stupeň ochrany prírody. Príčinou tejto povodňovej udalosti, ktorá našťastie zrolovala len autá a nie ľudské životy, bolo presne to, čo vidíte na týchto obrázkoch. Vyšľapané turistické trasy zo sedla na vrch Chlebu. Písal som o tom tu: https://kravcik.blog.sme.sk/c/361890/mozna-pricina-vzniku-povodnovej-kamennej-laviny-vo-vratnej-doline.html

Dažďová voda stekala po vyšľapaných chodníkoch z hrebeňa Chlebu do sedla, kde sa pozbieralo veľké množstvo, ktorá následne strhávala tenkú vrstvu trávnatého pokryvu s kameňmi a pripravovalo dramatickú povodňovú vlnu v doline.

Keďže v našej insitnej krajine nie je dovolené hovoriť verejne každému, tak sa iné poznania na verejnosť nedostávajú. Jednoducho len vybraná skupinka má nárok na pravdu a otvorene, tak ako istého času Ústavný súd v mojom odvolaní proti Košickému bývalému primátorovi Rašimu ústami ústavnej sudkyni povedal: „Právo kritizovať verejných činiteľov majú len novinári“. Kde by sme to došli, ak by si dovolil kritizovť hocikto z nás…