No veru už je 14 rokov, keď tatranské končiare zasiahla doposiaľ najničivejšia víchrica na Slovensku. Pokiaľ si pamätám na Lomnickom štíte vtedy namerali rýchlosť vetra okolo 180 km/hod. Na lokalite Štart pod Skalnatým plesom rýchlosť vetra presiahla 230 km/hod. Prečo rýchlosť vetra na končiaroch bola menšia, ako na predhorí Tatier? Ponúkam minoritné vysvetlenie.
Ak do oblasti Tatier sa dostane studený front a v tom istom čase je prehriata Popradská kotlina, vzniká tzv. Tatranská bóra. Bóra je veterná „dýza“ na predhorí, keď sa ponad končiare Tatier prevalí do prehriatej Popradskej kotliny studený front.
Tým, že ochrana prírody na Slovensku je postavená na sektorovom prístupe (napríklad princíp zonácie Tatier) a zrelé vekovo a druhovo monokultúrne stromy v Tatranskom národnom parku sme poctivo chránili až do pamätnej víchrice a Popradskú kotlinu v tom istom období systémovo vysúšali a prehrievali. Stromy, či mokrade sme nechali v krajine len tie, ktoré z našej lenivosti sme ich nedokázali odstrániť.
My nevieme riešiť problémy integrované. My sme buď totálni devastátori, alebo totálni ochrancovia. My poznáme len čiernobiely svet. Farebný svet je náš nepriateľ. Nevieme vytvárať primeranú ochranu i zjemňovať hrubé čiary v krajine.
My tie hrubé čiary usilovne vytvárame. Nerešpektujúc tieto poznatky s minimálnym záujmom spoločnosti viesť kultivovaný dialóg o príčinách vzniku neštandardných javov v atmosfére, nevieme sa vysomáriť, ani predvídať, ako môže počasie zasiahnuť do nášho života i ako systémovo tento problém riešiť.
Aj preto je príroda Slovenskej republiky v systematickom degeneratívnom samovývojovom procese. Výsledok? 100%-ná istota, že Slovensko v druhej dekáda 21. storočia bude prechádzať dramatickými turbulentnými prejavmi počasia i s extrémnymi prejavmi správania sa ľudí v spoločnosti.
Ak si niekto myslí, že prírodné katastrofy našu krajinku obídu, žije v nereálnom svete. Prejavy extrémizmu nie len v prírode, ale aj v spoločnosti, sú už súčasťou týchto degeneratívnych procesov aj našej spoločnosti. M
imochodom o raste agresivity, intolerancie i xenofóbie som už písal v Prognóze stavu vody k roku 2010, ktorú som zverejnil 11. septembra 2001.
Čo nám to pripomína tento dátum? Nie náhodou teroristický útok v USA? A keďže máme pri moci ľudí, ktorých základnou črtou je oportunistické správanie sa i populizmus a nie citlivé vnímanie súvislostí s hľadaním reálnych riešení, trend agresívneho správania sa prírody i spoločnosti bude dramatický rásť. A nemusel by. Stačilo by sa prebudiť a vrátiť sa k podstate.
Prečo to tu píšem? Z dvoch dôvodov. Prvý je potreba hlbšie sa zaoberať príčinou rastu extrémizmu v spoločnosti a druhý dôvod ten, že niekto pracuje na princípe Gebelsovho modelu pravdy (sto krát opakovaná lož sa stáva pravdou) a donekonečná kváka, že obnova ekosystémov za pomoci ľudí je nezmysel.
Človek je súčasťou prírody a keď poškodzuje prírodu, je povinný ju aj obnovovať, tak ako skupina nadšencov po pamätnej víchrici v Tatrách obnovovala Tatranskú prírodu prostredníctvom Vodného lesa Slovenskej sporiteľne. Ráčte vstúpiť: https://kravcik.blog.sme.sk/c/306231/Vodny-les-Slovenskej-sporitelne-brani-sireniu-lykozruta-v-Tatrach.html
Foto: Michal Kravčík