V 10. storočí židovský cestovateľ Ibráhím Ibn Jakúb At-Turtúší o západných Slovanoch napísal: „V ich krajinách nebývajú hladomory, ktoré by zapríčinilo dlhotrvajúce sucho. Skôr naopak. Hlad môže vypuknúť, keď veľa prší… Ak málo prší, nemá to zlé následky, lebo v týchto krajinách je vlhko… Slovania budujú väčšinu svojich hradov… na lúkach bohatých na vodu a kroviská… sídlia v najúrodnejších krajoch, najbohatších na rozličné prostriedky obživy. Veľmi usilovne obrábajú pôdu a zabezpečujú si poživeň…“.
Čo sa to vlastne nielen u nás stalo, keď nás už začína ohrozovať sucho a zanedbávame starostlivosť o pôdu?
Pamätáme si – na jar v roku 2009 tri mesiace nepršalo, v lete 2010 boli historické povodne. V lete 2011 sa začalo extrémne sucho, ktoré prakticky trvá doteraz, striedajúce extrémnymi prívalmi dažďa a z toho vznikajúce povodne.
Prečo je počasie takto narušené? Prečo sú také výrazné výpadky zrážok? Odpoveď treba hľadať v hlbšom pochopení princípov fungovania vodného cyklu i toho, ako je dotovaný vodou. Vieme dobre, že pršať môže len vtedy, ak je v ovzduší dostatok vodnej pary.
Bežne sme médiami informovaní, že zrážky nám prinášajú frontálne systémy od Atlantiku. Je to pravda, ale len čiastočná. Bežný názor treba doplniť o to, že voda cirkuluje nielen cez veľký vodný cyklus, ale aj cez malý vodný cyklus.
Ak poškodzujeme lesnú, poľnohospodársku, či urbánnu krajinu akýmkoľvek spôsobom, obmedzujeme vsakovanie dažďovej vody do pôdy. Následne sa jej teda menej vyparí. Logicky to znamená, že prestáva pršať.
(c) Michal Kravčík
Z analýz vodnej bilancie na Slovensku vyplýva, že za ostatných 60 rokov sa u nás stratilo viac ako 15 miliárd m3 práve tej dažďovej vody, ktorá vsakovala do pôdy. V minulosti dažďová voda mala väčšiu príležitosť vsiaknuť do pôdy. Zadržiavaná dažďová voda v pôde sa cez vegetáciu vyparovala a vracala do malých vodných cyklov – preto častejšie a s menšou výdatnosťou pršalo i preto neboli také extrémy v počasí.
Riešenie je teda zdanlivo jednoduché – nechajme dažďovú vodu v krajine a začne nám pravidelnejšie pršať!
Ak sa bude krajina nasycovať dažďovou vodou, bude logicky regenerovať kolobeh vody v prírode s častejším a menej výdatným výskytom zrážok. Tento proces celosvetového unikátu návratu vody do krajiny naštartovala v našich podmienkach vláda Ivety Radičovej. Žiaľ trvalo to iba jeden rok. Nechali sme to zastaviť a teraz žneme ovocie.
Výkyvy počasia potvrdzujú, že koncept postupnej obnovy poškodenej krajiny je jedinou cestou na zmiernenie výkyv počasia a prinavrátenie normálneho počasia. A toto je jednou z najväčších priorít nielen pre Slovensko, Európu i pre celý svet…