Genocída slovenského pôdohospodárstva

21. apríla 2018, Michal Kravčík, Nezaradené

Dnes som mal tu česť byť hosťom na programovej konferencii POTRAVINOVO SEBESTAČNÝ ŠTÁT politického hnutia SME Rodina. Ani v najhoršom sne by som nepredpokladal to, že až v takom zúboženom stave je naše pôdohospodárstvo, do ktorého sa za posledných 12 rokov investovalo takmer 10 mld. €.

Jaroslav Karahuta, expert Hnutia SME-RODINA na pôdohospodárstvo, ponúkol viac ako 300 účastníkom konferencie realitu potravinovej (ne)bezpečnosti. Tu sú čísla:

  1. Slovenské výrobky na slovesnkom trhu 37,2%. Ostatných 62,8% potravín si dovážame zo zahraničia
  2. Ceny potravín sú o 10-30 % percent drahšie ako ceny potravín v okolitých štátoch
  3. Hromadný exodus mladých ľudí zo zaostalých regiónoch Slovenska, v ktorých ostávajú len dôchodcovia
  4. V polovyľudnenom vidieku okrem zarastajúcich lúk na poliach vidíme len pšenicu, repku a kukuricu a úbočia bez ovocných sadov
  5. Po 29 rokoch z potravinovej sebestačnosti sme zmenili Slovensko na stav nebezpečnej závislosti a nebezpečného rizika. V prípade prírodnej katastrófy, či vojnového konfliktu, žiadne potraviny zo zahraničia nedôjdu. Slovensko je v potravinovej bezpečnosti na 20. mieste z 26-tich krajín Európy
  6. Podiel slovenských výrobkov na pultoch našich predajni od roku 2011 klesol z 50% na 37,2% (2017).
  7. Z pôvodne nášho sebestačného štátu sa SR stala krajina, ktorá vyváža hlavné agrosuroviny a dováža hlavné potraviny, ktoré sa často v zahraničí vyrábajú z naších agrosurovín
  8. Za posledných 6 rokov saldo zahraničnej obchodnej bilancie v rezorte pôdohospodárstva vzrástlo o 1 mld. eur (o 343%)!
  9. Za posledných 12 rokov poklesla zamestnanosť v poľnohospodárstve o 52% V Poľsku poklesla zamestnanosť o 15% a v Maďarsku o 21%
  10. Nastala totálna orientácia na produkciu monokultúr Na 1,6 milióna hektárov sa pestujú obilniny, kukurica, trvalé lúky a olejniny. Na necelých 30 tisíc hektároch (1,8% z výmery) sa pestujú strukoviny, zemiaky, okopaniny, hrozno, paprika, chmeľ a jahody.
  11. Zberové plochy obilnín klesli o viac ako 100 tisíc hektárov. O toľko vzrástli zberové plochy olejnín
  12. U zemiakov klesli zberové plochy z 28 725 hektárov na 8 tísíc hektárov
  13. U jahôd z pôvodných 1407 hektárov na 169 hektárov za to isté obdobie 6-tich rokov
  14. Spotreba jabĺk na Slovensku v roku 2016 dosiahla 14 kg na osobu. Dovážame 90% ovocia (jablka a kôstkoviny). Na Slovensku pripadá 2 346 obyvateľov na jeden hektár jablkového sadu. V Poľsku je to 10 násobne menej obyvateľov (231)
  15. Slovensko dopestuje 6 404 ton mrkvy a dovezie zo zahraničia 22 tisíc ton
  16. Slovensko dopestuje 29 929 ton cibule a dovezie zo zahraničia 26 tisíc ton
  17. Na Slovensko denne príde 32 kamiónov naloženej zeleniny, pre ktoré potrebujeme stavať diaľnice
  18. Na Slovensku máme 446 tisíc hovädzieho dobytka a z toho 132 tisíc dojníc. V susednom Poľsku majú 5,97 mil. kusov hovädzieho dobytka a z toho 2,129 mil. dojníc. Produkujeme o polovicu menej mlieka, ako Poliaci a takmer trojnásobne menej ako Rakúšania v prepočte na obyvateľa
  19. Produkujeme tretinu masla na obyvateľa ako Poliaci a dokonca 7 násobne menej ako Fíni
  20. Chováme o dve tretiny menej ošípaných ako Poliaci na hlavu obyvateľa
  21. Za posledných 12 rokov bolo investovaných do poľnohospodárstva na podporách takmer 10 miliárd €!!!

Podľa slov Jaroslava Karahutu, sme 10 mld. € investovali do prepadu agroprodukcie a hľadania svojho ekonomického dna v produkcii potravín.

Ja len dodávam, že je to ani nie hľadanie dna, ale úplná genocída. O tom by mali vedieť všetci ľudia vidieka, aby si zreálnili istoty jedného politického hnutia, ktoré túto genocídu posledných 10 rokov pácha.

Ja som účastníkom konferencie v krátkom príhovore len pripomenul, že potravinová bezpečnosť sa odvíja aj od stavu vody v krajine. Tej sme podrezali žily, aby krajina menej rodila, aby sme malou dušičkou pozerali na spasiteľov ktorí nás nakŕmia, aby sme boli od nich závislí.

Ľudia boží rozmýšľajme a zastavme to…