K vymetaniu pavučín zatuchnutých priestorov Slovenska chcem prispieť aj ja poznaním, ktoré sa postupne dotváralo v komunikácii s ľuďmi, prevažne v chudobných regiónoch Slovenska, tam kde nič nie je.
Vieme dobre, že v bežnom živote sa stretávame s množstvom ľudí, ktorí majú problém povedať svoj názor. Iste poznáte jav, keď ľudia vám hovoria presne to, čo chcete počuť. Len čo odídu za roh, prezradia najbližšej osobe, ako vás uviedli do omylu. Kde sa to rodí v tej náture slovenskej? Je to prirodzený genetický kód, alebo je niečo choré vo výchove?
Skúsme sa teraz vrátiť do školských lavíc, kde sme prežívali kadejaké huncútstva. Jedným z huncútstiev bolo vytešovať sa počas prestávky, keď spolužiak dostal päťku a my nie, napriek tomu, že sme tiež nič nevedeli. Prestávková erupcia nadšenia, bujarého sebavedomia a hrdinstva, v rozpore so správaním maličkých duší zalezených pod lavicu počas vyučovania.
Zrejme niekde tu treba hľadať zárodky dvojitého myslenia, ktoré sa postupne rozvíjalo, až sa to „vykuklilo“ do choroby dvojitého myslenia. Poniektorí odborníci to definujú, že je to charakteristická črta genetickej výbavy pospolitosti žijúcej, či prežívajúcej v krajinke pod Tatrami a nad Dunajom.
Ak sa nad tým hlbšie zamyslíme, tak pochopíme, že nie genetická výbava, ale systém vzdelávania, zdedený z bývalého režimu a naplno rozvíjajúci v postkomunistickom režime, ktorý nám od útleho veku vštepuje dvojitú výbavu správania. Verejné a krčmové správanie.
Ako sa to prejavuje? Jednoducho tak, že v čase pôsobenia na verejnosti sme úslužní, pokorní, málo komunikatívni a z vlastnej iniciatívy nevyjadrujúci sa k verejným záležitostiam. Ak však prídeme do krčmy, tam sa naplno prejavuje naša bujará sebavedomosť a „odbornosť na všetko, či znalosť všetkého“. Proste tam sa naplno odhalí naše prestávkové hrdinstvo.
Možno tu treba hľadať korene napríklad vyznanie bývalého premiéra o pozadí svojho kresťanstva, či ďalších politikov, ktorí nás celý čas ohlupujú a sami kešujú z našej naivity? Tiež sa hovorí, že jedinci so silnou genetickou výbavou dokážu predchádzať dvojitému mysleniu aj v režime, ktorý nie je naklonený integrovanému mysleniu.
O našich politikoch sa to asi nedá povedať. Politikov nechajme v krčme a my sa pokúsme o nápravu chýb, ktoré sme zdedili. Tu je môj prvý poznatok k rozvíjaniu spoločnosti, v ktorej rastie tolerancia, otvorenosť, zásadovosť, férovosť i integrované myslenie a nie pretvárka, intrigy, či dvojité myslenie.
Spoločnosť je zdravá, vitálna i progresívna vtedy, ak vznikajú aktívne väzby i vzťahy medzi všetkými členmi komunity. Opakom je upadajúca nesebavedomá a frustrovaná spoločnosť. Tá funguje v prostredí „jednostranných priamkových“ smerov väzieb a vzťahov, to znamená, že vodca (v škole učiteľ) ovplyvňuje, ale nie je ovplyvňovaný ostatnými členmi komunity (žiakov). Vodca (učiteľ) systémovo obmedzuje spätnú väzbu od členov komunity (žiakov).
Lepšie to pochopíme na výchove detí, čo všetci sme to zažili. Učiteľ za katedrou a deti v laviciach za sebou sediacich. Pri tomto systéme vzdelávania vzniká len „priamkový“ vzťah medzi učiteľom a žiakmi. Počas vzdelávania nevzniká komunikácia medzi deťmi. Komunikácia nastáva až cez prestávku. Potrebujeme zmeniť systém výchovy našich deti.
Ak by učiteľ bol súčasťou kruhu výchovy detí, prebiehal by proces vzájomného obohacovania sa s aktívnou, sebavedomou tvorivosťou aktérov aj s podporou rozvoja integrovaného myslenia. Potom nová generácia mladých ľudí na Slovensku by sa správala viac zodpovedne, viac kultúrne, viac otvorené a navyše navzájom férovo a tolerantne k sebe. Skúsme to! Politikov nechajme v krčme priatelia. Nepotrebujeme k tomu peniaze! Stačí chcieť!