Slovensko aj 28 rokov po zmene politickej orientácie je stále pod vplyvom vedúcej úlohy strany v spoločnosti.

17. februára 2018, Michal Kravčík, Nezaradené

K tomu názoru som dospel tento týždeň, keď premiér zvestoval Slovensku, že on veru to tak nenechá. Zoberie kompetencie regionálnym samosprávam, lebo údajne stredné školy produkujú 63% stredoškolákov na úrady práce.

To je pravda. Pravda je aj to, že premiérove vyjadrenie je typickým príkladom nátlakovej hry a zneužívania svojho postavenia v čase, keď jeho stranícki kolegovia stratili politický vplyv v regiónoch.

Už ani nie je veľkým prekvapením, že laická verejnosť v tomto konkrétnom príklade reaguje presne to, čo potrebuje náš samojediný premiér. Počuť ľudí, že je načase zrušiť aj regionálne samosprávy a basta.

Akosi nám nedochádza, že spravovanie za éry samostatného Slovenska je ovplyvňované rozhodnutiami politikov, ktorí majú v hlavách zakódované: „Dajte mi moc a ja to udelám“. A keď moc im odovzdáme, ta sa správajú ako diktátori a rozhodujú účelovo nie v záujme kvality života, ale vo svoj prospech.

V normálnej demokratickej krajne by premiér, ktorý má rád svoju krajinu a slúži verejnosti by nepúšťal takéto veľkohubé reči, aké tento týždeň púšťal ohľadom zlyhania regionálnych samospráv v kvalite stredoškolského vzdelávania.

On totiž za celý čas svojho 10 ročného vládnutia, keď v regionálnych samosprávach mal svojich lokajov, túto tému neotvoril a zrejme nevnímal potrebu zmeny. Nechal na svojich straníckych lokajov degradovať všetko čo sa len dalo. I stredoškolské vzdelávanie. Otvoril ho až keď jeho politická partaj zlým rozhodovaním stratila svoj vplyv v regiónoch. Robí to presne tak, ako to robil aj jeho predchodca Vladimír Mečiar.

Vladimír Mečiar a jeho politická partaj „vymodelovala“ regionálne samosprávy najhorším možným spôsobom akým mohla. Dokonala potrhanie historických prirodzených regiónov.

Len pre názornosť uvádzam Košický kraj,. Je zložený z jediného  prirodzeného regiónu (Abov). Ostatné prirodzené regióny boli roztrhané medzi kraje. Šariš, Spiš a Zemplín medzi Prešovský a Košický kraj. V období budovania skvelých socialistických zajtrajškov bola Gemerská župa roztrhnutá medzi Východoslovenský a Stredoslovenský kraj.

Ešte pred týmto trhaním došlo ešte k roztrhnutiu Užskej medzi Československo a Sovietsky zväz po druhej svetovej vojne.  Posledné trhanie prirodzených regiónov nastalo spomínaným „vymodelovaním“ a lá Mečiar, ktoré bolo dokonané vládou Mikuláša Dzurindu.

Gemer za čias Rakusko-Uhorskej monarchie patril k najbohatším regiónom monarchie. Teraz patrí medzi najchudobnejšie regióny Slovenska. Logický z toho vyplýva, že regióny na celom Slovensku budú upadať, ak ich necháme napospas politickým záujmom trhať Slovensko podľa ich potreby.

Preto široká verejnosť by nemala mlčky tolerovať rozhodnutie vedúcej úlohy strany v spoločnosti, ale mala by sa aktívne zapojiť do vážnej spoločenskej diskusie, aby sme napravili chyby, ktoré permanentne politici produkujú.

Skúsme to priatelia v záujme nás, našich detí a vnukov.  Nedajme si politickými rozhodnutiami kaziť život i perspektívu. Politici sú na to, aby slúžili verejnosti a nie aby z nás robili lokajov. Ľudia by nemali štrajkovať, ale spoločne diskutovať, ako moderne, efektívne a prospešne riadiť štát.

Také štrajky, aké robili napríklad učitelia mali naštartovať učiteľské diskusne fórum, ktoré spoločnou diskusiou rozvinie stratégiu vzdelávania. Takéto diskusne občianske fóra zainteresovaných je najvyšší čas rozbehnúť vo všetkých oblastiach i v kútoch Slovenska. Toto som navrhoval Mikulášovi Dzurindovi v roku 1999. Pozeral na mňa ako keby som spadol z neba.

Od vtedy už bude pomaly 20 rokov a keď vidím kvalitu diskusie aj novo zvoleného poslaneckého zboru, ktorého som súčasťou v Košickom kraji, tak vidím na akej biednej úrovni je politická kultúra. Jedine, čo ich zaujíma, ako sa dostať k nejakej funkcii.

Nie nadarmo obyčajní ľudia čakajú na spasiteľa, ktorý zachráni Slovensko. V mediálnom priestore nič nevidíme, či bude Kiska kandidovať na prezidenta, a či nebude. Či Fico sa rozhodne tak, alebo onak, stále čakáme, ako sa rozhodne, aby popritom aby sme nejaký žvanec uchmatli.

Prebudíme sa?  Nájde sa už konečne skupina ľudí, ktorá Slovensku nebude ponúkať nové sľuby, ale  pozve občanov Slovenska k partnerskej spolupráci?