Písal sa rok 2002 a v Johanesburgu sa konal Svetový sumit o trvalej udržateľnoti i Svetové vodné fórum. Množstvo diskusií, očakávaní, nádejí, či sny o lepšom svete i perspektívach trvalej udržateľnosti a aj o globálnej vodnej bezpečnosti.
Vtedy som absolvoval 5 prednášok, na ktorých som prezentoval skúseností na Slovensku podľa „naslovovzatých odborníkoch“ o naivných predstavách obnovy vody v ekosystémoch i celých povodiach, ako jednu z vážnych úloh vodohospodárskch politík nie len na Slovensku, ale aj na celom svete.
Vtedy s veľkou pompéznosťou prezentovali najvyšší predstavitelia Juhoafrickej republiky projekt „Voda pre Africké mestá“ za podpory Svetovej banky Vtedy som si dovolil vstúpiť do diskusie so skromnou pripomienkou, že nestačí budovať priehrady v horskom prostredí chudobného štátika Lesotho za 12 mld. USD, ale že treba, aby všade v poškodených ekosystémoch ostávala všetka dažďová voda, ako základ tvorby vody vo vyschnutej krajine, a tiež permanentnej obnovy vody v malých vodných cykloch, aby sa vyparovaná voda a v podobe dažďa vracala. Vtedy na mňa pozerali ako na uletené zjavenie.
Prešlo 15 rokov a aj v najjužnejšom cípe Juhoafrickej republiky, kde sa nachádza malebné Kapské mesto s príjmenou klímou už tretí rok nezaprší. Údajne sú to tisícročné suchá. Neviem ako na to prišli, ale s plnou zodpovednosťou môžem povedať, že je to do neba volajúci nezmysel.
To, že v krajine prestáva pršať, je výsledkom devastácie juhu Afriky spriemyselňovaním krajiny, ktorá bola odštartovaná kolonizáciou v 17-tom storočí. Postupne ako v krajine nastúpila povrchová i podzemná ťažba nerastných surovín, poškodzovala a vysušovala sa krajina a výsledok sa dostavil. Prestáva im pršať, až napokon úplne vyschne.
Stále mi nejde do hlavy, ako je možné, že po svete profesionálne pracujú desaťtisíce vodohospodárov i výskumníkov na vodu a klímu a majú problém pochopiť takú maličkosť, že prší len tam, kde sa voda z krajiny vyparuje. Tam, kde je krajina vyschnutá, neprší. Neprší preto, lebo sa do neba nevyparuje cez vegetáciu voda. Tomu sa hovorí večný kolobeh vody. Ak sa večnému kolobehu vody podrežú žily, voda sa z neho stratí i prestane pršať. Tak ako krv z ľudského tela, ak telo má podrezané žily
Nepochopiteľnou záhadou pre vodohospodárov a klimatológov ostáva aj to, že zmena rozdelenia distribúcie zrážok s predlžovaním období bez dažďa a potom raz za čas sa opakujúce periodické masívne lejaky, sú spôsobované prehrievaním vyschnutej krajiny, ktorá bráni mrakom od mora „vstúpiť“ do vnútrozemia. Ako dôkaz tohto efektu je možné pochopiť na maličkom ostrove v Stredomorí, ktorý sa volá Cyprus.
Tak ako na Cypre, aj v Pretórii, Johanesburgu i všetkých mestách Juhoafrickej republiky, vrátane Kapského mesta je dažďová voda odvádzaná z miest. Ta sa stráca voda z malých vodných cyklov, kumuluje v mori a mestá sa prehrievajú, vznikajú celé reťazce tepelných ostrovov v ktorejkoľvek časti Afriky, Ameriky, Ázie, Austrálie či Európy. Tie menia atmosférické prúdy až tak, že na jedno miesto sa z mrakov vyleje všetka voda a inde nič nenaprší .
Jediným riešením pre celú oblasť vysušenej Južnej Afriky, ako aj v ktorýchkoľvek iných poškodených končinách kontinentov je najvyšší čas mobilizovať všetky komunity meniť paradigmu vody. Dážď nie je odpad, ale dar z nebies, ktorý po jeho použití nevyhnutne potrebujeme vrátiť do nebies cez výpar, aby sa nám mohol zas v podobe drahocenného dažďa vrátiť.
Aby sa nestalo to na Slovensku, čo sa stalo v Kapskom meste, rozhodol som sa vstúpiť do medzirezortného konania k Akčnému plánu na riešenie dôsledkov sucha a nedostatku vody pod názvom „H2ODNOTA JE VODA“ prostredníctvom hromadnej pripomienky k materiálu, ktoré pripravilo Ministerstvo životného prostredia s pokusom zachrániť MODRĚ ZLATO Slovenska.
Kto má záujem pomôcť ochrániť SLOVENSKÉ MODRÉ ZLATO môže podporiť hromadnú pripomienku svojím podpísom tu: https://www.peticie.com/hromadna_pripomienka_zdruenia_mvo_udia_a_voda_k_materialu_h2odnota_je_voda_-_akny_plan_na_rieenie_do#form