Keď ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečna povedala: „Povedať, dokedy bude na trhu dvojaká kvalita, je ťažké“. Bývalý minister Zsolt Simon jej drukoval: „..otázka dvojakej kvality je vážna otázka, pretože mnohí nadnárodní výrobcovia považujú nové členské krajiny akoby za územia občanov druhej kategórie.
Ak sa nad tým hlbšie zamyslíme, tak ak niekto hovorí, že mnohí nadnárodní výrobcovia považujú nové členské krajiny akoby za územie občanov druhej kategórie, tak ja nahlas kričím, že politici zo všetkých košiarov pre produkciu potravín a ich bezpečnosti majú nižšie sebavedomie chrániť kvalitu potravinového trhu, ako posledný sedliak.
Pred pár mesiacmi som prechádzal poľnohospodárskou krajinou v Breznianskom chotári. Zo zvedavosti miestny človek, ktorý kosil niektoré lokality, zrejme kvôli ochrane pred „votrelcom“ ma zastavil, čo tam robím. Keď zistil, že nie som kupca jeho pôdy, bol otvorený komunikovať. Na otázku koľko ma hektárov poľnohospodárskej pôdy a prečo na nej robí, keď je dennodenne zamestnaný, bola jednoduchá odpoveď: „…lebo viem čo jem“.
Ak by terajšia ministerka, či bývalý minister porozumeli tomuto posolstvu, tak by hneď zajtra vo svojich strategických rozhodnutiach mohli jednoducho naštartovať programy organického farmárčenia bez byrokracie i bez akýchkoľvek obštrukcii. Vie si pán bývalý minister i terajšia ministerka predstaviť, aby vzniklo napríklad 10 tisíc drobných fariem na vidieku, ktoré by začali produkovať biopotraviny? Ak by každá takáto farma mala v priemere 10 hektárov a na každej zamestnaných napríklad po 20 ľudí, ktorí po vidieku trú biedu, tak hneď máme 200 tisíc nových pracovných príležitostí. Navyše by sa to dalo zrealizovať do dvoch rokov.
Lenže má to jeden háčik. Toto nie je v intenciách programu veľkofarmárov, ktorí každý z nich má povedzme po 700 hektárov a pestuje na tom 2-3 plodiny, ktoré sú prepojené na monopolne trhy Európy a s ním súvisiaca produkcia lacných potravín.
Takže priatelia, z dnešnej diskusie bývalého ministra a terajšej ministerky je mi jasné posolstvo: Ani jeden z nich nemá záujem, aby sme jedli zdravé potraviny. Ich záujem je identický: Využiť politiku pre vlastný biznis a politické rečí sú na to, aby nám dali nádej, že ich to zaujíma…