Hurikán Harvey, ktorý priniesol extrémne zrážky do oblasti Texaského Houstonu, kde v epicentre miestami napadlo viac ako 700 milimetrov je ďalším z unikátnych príbehov nebývalej koncentrácie energetických tokov v atmosfére. Človek pri takých extrémoch stráca vieru, že dokáže ochrániť holý život.
Poďme sa však hlbšie pozrieť na charakter i rozsah hurikánu Harvey. Na ploche 50 tisíc km2 (asi ako Slovensko) sa vylial dažďový mrak s objemom cca 15 mld. m3 za 24 hodín. V jadre hurikánu napršalo miestami viac ako 700 mm a v okrajových častiach „iba“ 100 mm. Hurikánom Harvey zasiahnuté územie je iba 0,5% z územia USA. Ak by sa spomínaný objem vody vypršal na územie celých Spojených štátov, výdatnosť zrážky by dosiahlo 1,5 mm. Smiešne, že? Nikto by ani nepostrehol, že vôbec pršalo. Samozrejme, že je to v teoretickej rovine, ale stojí za úvahu nad tým rozmyšľať.
Štáty na severozápad od postihnutej oblasti sú extrémne suché a potrebujú vodu. Rozloha týchto štátov (Texas, Nové Mexiko, Oklahoma, Kansas) je 1,67 mil. km2. Ak by sa objem vody, ktorý padol do regiónu Houston vylial na rozlohu spomínaného územia, zrážkový úhrn by dosiahol „až“ 9 mm v priemere. Kacírskou otázkou však je, či dokážeme túto teoretickú predstavu preniesť do praxe, aby rovnomernejšie pršalo. Tam, kde teraz prší viac, pršalo menej a tam, kde málo prší, pršalo viac.
Vychádzajúc z princípov Novej vodnej paradigmy (www.vodnaparadigma.sk), je to možné. To je možné dosiahnuť vtedy, ak doteraz vyschnuté a prehriate územia dokážeme ochladiť. Na to, aby sme ich dokázali ochladiť potrebujeme vodu. Odkiaľ zoberieme vodu, keď je tam sucho? Je pravdou, že v týchto územiach je väčšinou v roku sucho, no aspoň raz ročne tiež naprší až tak, že veľa dažďovej vody odtečie riekami do mora.
Ak by sme vymysleli systém, ako túto dažďovú vodu nechať v poškodenej krajine, začala by sa obnova vody v malých vodných cykloch. Z týchto území by sa znížila nie len produkcia tepla do atmosféry, ale by sa postupne začali prinavracať dažde kondenzáciou vodných pár, ktoré sa vyparia z krajiny. Je tu ešte ďalší zrejmý benefit. Prichádzajúce cyklóny do Mexického zálivu od Karibiku by mali väčšiu šancu „vliezť“ do vnútrozemia a vyvolať dážď na rozsiahlejších územiach. Dokonca aj tam, kde teraz neprší.
Toto je možné reálne dosiahnuť, ak zabránime prehrievaniu vysúšenej krajiny. Nová vodná paradigma totiž hovorí, že každý stratený, teda odkanalizovaný kubík dažďovej vody zvyšuje produkciu citeľného tepla do atmosféry o 700 KWh. O koľko sa zníži výpar vody z poškodenej a vysušenej krajiny, o to viac sa produkuje tepla do atmosféry. Jeden vysušený hektár pôdy produkuje denne cca 70 MWh citeľného tepla do atmosféry. Ak by bol tento hektár bol zavodnený, produkcia citeľného tepla by dosiahla sotva 10 MWh.
Odhadujeme, že zo spomínaného suchého územia na severozápad od hurikánu v štátoch od Texasu, cez Nové Mexiko, Kolorado, Oklahomu až po Kansas s rozlohou 1,67 mil. km2 sa produkuje denne do atmosféry viac ako 10 tisíc TWh citeľného tepla. Z toho je zrejme, že čiary pohybu hurikánov pri príchode na pevninu menia smer zo severozápadu na severovýchod. Potrebujeme si tiež uvedomiť, že z vysušenej krajiny sa produkuje cca 100 tisíc násobok dennej produkcie všetkých elektrárni na Slovensku. Z toho vyplýva, že celé vysušené a prehriate časti USA blokujú pohyb studených vlhkých más do vnútrozemia.
Ak sa pozrieme na mapu čiar pohybu hurikánov, zárodky hurikánov sa rodia na rozhraní vlhkého a mokrého vzduchu pri Africkom kontinente. Putujú cez Karibik a Mexický záliv na západ a pri kontakte s pevninou na Americkom kontinente dramatický sa mení ich smer na severovýchod. Je to spôsobované práve produkciou masívneho citeľného tepla do atmosféry z vysušených oblastí Mexika a hlavne Stredozápadu USA, ktoré z roka na rok sú suchšie a viac prehriate. .
Túto hypotézu potvrdzuje aj príbeh superbúrky Sandy, ktorá spôsobila katastrofu nebývalých rozmerov na východnom pobreží v Novom Anglicku v novembri 2012. Práve táto superbúrka sa formovala na pozadí rozsiahleho historického sucha vo vnútrozemí USA. Obrázok z Drought Monitoru s rozsiahlym suchom vo vnútrozemí USA, ktorý som prekryl s hranicami teritória superbúrky Sandy evidentne dokazuje vplyv rozsiahleho tepelného ostrova vo vnútrozemí USA na formovanie atmosférickej poruchy v teritóriu Nového Anglicka.
Suma sumárum: Ak lídri Spojených štátov chcú chrániť svoje územie pred prírodnými katastrofami, budú musieť svoju pozornosť sústrediť do území, ktoré trpia najväčším suchom. Ak toto budú naďalej podceňovať, už teraz je možné nahlas povedať, že živelné pohromy budú už v blízkej budúcnosti mať apokalyptické rozmery.
A čo Slovensko? Za ostatných 20 rokov každoročne rastú extrémnejšie poruchy v atmosfére, ktoré spôsobujú extrémnejšie prívaly dažďa na menšie plochy. To sú také malé Slovenské hurikány. Princíp ich vzniku je však ten istý s jediným rozdielom. Slovensko je maličká krajina. Preto tie „hurikániky“ sa objavujú na menšom území a tiež menšej dažďovej výdatnosti. To je naše šťastie v tejto chvíli. Nemáme až tak poškodenú krajinu ako USA a bude treba menej úsilia na nápravu. Samozrejme, ak si to dokážeme s dostatočným predstihom uvedomiť.