Minule som v blogu „Andrejovi Dankovi dnes tlieskam“ (http://kravcik.blog.pravda.sk/2017/08/16/andrejovi-dankovi-dnes-tlieskam/) napísal „…Danko sťažil svojím konaním rýchle zamietnutie škandalózneho prerozdeľovania eurofondov pod koberec a to je dobrá správa pre dozrievanie politickej kultúry na Slovensku“. Žiaľ táto nádej trvala len 9 dní.
Jednoducho, človek, ktorý sa nie tak dávno už pomalý pasoval za premiéra Slovenskej republiky, uspokojil sa s omrvinkami rozkrádania. Alebo stiahnutie chvostu znamená ešte niečo vážnejšie?
Majú na Andreja Danka kompromitujúce materiály, ktorými ho vydierajú? Alebo mu pomastili ego? Nechce sa mi veriť, že je až tak nízkej mentálnej výbavy, aby tak rýchlo sklapol. Tak či tak, nad sebou vyniesol politický ortieľ. A tak ako rýchlo prišiel, tak rýchlo odíde. Svoju historickú šancu prepásol.
Po rýchlom odchode začínajúcej politickej hviezdy Radoslava Procházku, ktorý odišiel skôr ako začal, čaká takýto koniec aj Andreja Danka. Danko mentálne nedorástol na politika, ktorý by mohol pomôcť Slovensku sa dostať z úpadku. Navyše svojím správaním zvyšuje nedôveru v politiku a tým sa rozrastá armáda extrémizmu.
Zlou správou je, že opozícia je natoľko zahľadená do seba, že nedokáže zmobilizovať verejnosť jasným a zrozumiteľným programom, ktorý by presvedčil verejnosť, že Slovensko má alternatívu. Žiaľ aj prispením nevýraznej opozície budú oligarchovia zrejme náhodne generovať nových politikov, aby rozdrobili silu politického presmerovania a udržali ekonomickú moc v štáte.
Dobrou správou však je, že proces kvasenia politickej kultúry sa urýchľuje a na Slovensku rastie armáda ľudí, ktorí sa zbavujú strachu hovoriť pravdu a zaujímajú sa o verejný priestor. Tak si držme palce priatelia. Slovensko nás potrebuje.