V zastupiteľskej demokracii je ústavným právom ľudí vyberať si svojich volených zástupcov. Vyberáme ich na to, aby nám riešili veci problémy verejného priestoru. Výber na úrovni štátu i regiónov je úplne zdeformovaný a postihnutý kultúrou rozhodovania z čias centrálneho plánovania. A výsledok?
Máme napríklad na úrovni regionálne samosprávy nesúrodé konglomeráty, ktoré v podstate žijú sami pre seba, lebo ľudia tomu nerozumejú. Prečo? Napríklad Abovská župa sa riadi podľa ideologického priania občanov žijúcich v Zemplínskej župe a naopak. Je tiež úplne uletené, aby Zemplínska župa sa riadila podľa priania voličov v Abovskej župe. Toto jasne potvrdili ostatné regionálne voľby (2013).
V Abovskej župe volilo za župana pravicovo orientovaného politika 60% a lavicového 40%. V Spišskej župe volili občania vzácne vyrovnane. Pravicovému kandidátovi odovzdalo hlas 49% a ľavicovému 51% voličov. V Gemerskej župe si praje ľavicového župana 34% a pravicového 66% voličov. V Zemplínskej župe si však ľavicového župana praje až 74% a pravicového iba 26%. Takéto veľké rozdiely v politickej orientácii jasne potvrdzujú, že regionálna samospráva potrebuje reformu a zásadnú. Nie však v smerovaní k väčším konglomerátom, ako si praje premiér, ale ako to má byť prínosom pre ľudí.
Orientácia k prirodzenejším regionálnym celkom, v ktorých občania komunít budú niesť väčšiu zodpovednosť za riadenie svojho regiónu a budú si vyberať politikov, ktorí im mentálne vyhovujú je cesta, ktorá posilní význam regiónov v samosprávnej štruktúre štátu. Je úplným nezmyslom, aby napríklad občania Abovskej župy boli obmedzovaní prianím občanov Zemplínskej župy, ktorí majú pocit, že ich potreby vyrieši ten, kto raz za čas prikvitne do regiónu.
Táto nezmyselnosť v regionálnej samospráve má ešte aj iné nepríjemné súvislosti, ktoré znižuje konkurencieschopnosť regiónov i prosperitu, ak v nich nie je prirodzená súťaživosť v ekonomike i politike. Toto sa historický tiež potvrdilo. Rôznorodosť a originalita v riadení, či rozhodovaní tak v politike, ako aj v ekonomike, je hybnou pákou dynamiky rozvoja a prosperity. Ak sú si ľudia v chudobnejších regiónoch istí z presvedčenia, že politici neprirodzených konglomerátov im zabezpečia istoty, sú nie len v hlbokom omyle, ale zároveň susedov vťahujú na tú istú úroveň „prosperity“, ako sú oni sami. Nebudú mať totiž spätnú väzbu o iných, možno efektívnejších, metódach riadenia svojich regiónov. Nie nadarmo sa zvykne hovoriť, že bohatší sused aj tebe pomôže. Nikdy to nie je naopak.
Preto tou zásadnou reformou verejnej správy je prinavrátiť sa k formovaniu prirodzených regionálnych celkov, ktoré sa historický vyvinuli a profilovali si svoj kultúrno-sociálny regionálny patriotizmus. Keďže regionálne voľby neprispeli k tomu, aby sa odštartovala zásadná reforma nie len regionálnej samosprávy, bude sa musieť formovať nová politická kultúra, ktorá prinesie Slovensku perspektívu i prosperitu do regiónov.
Preto zotrvanie regionálnej samosprávy v terajšom stave, je pokračovanie ekonomického, sociálneho, environmentálneho a kultúrneho úpadku regiónov, ktoré paralyzuje akúkoľvek prosperitu štátu. Namiesto prirodzených historický vyskúšaných regionálnych žúp, vznikli účelové regionálne nefunkčné konglomeráty, fungujúce pre politikov, aby nás kontrolovali a ovládali.
Preto boli porozdeľované územia s prirodzenou geografickou, sociálnou, kultúrnou i demografickou štruktúrou z minulosti a zlepené regióny s rozdielnou kultúrnou, sociálnou i ekonomickou demografickou štruktúrou.
Preto treba zreformovať regionálnu samosprávu, tak aby prirodzené regióny mali možnosť spoločne ekonomický, sociálne, kultúrne a environmentálne rozvíjať svoje špecifické kultúrne, prírodné dedičstvo, ako niečo čo komunity spája a nie rozdeľuje, niečo čo posilní regionálny patriotizmus, výnimočnosť a ekonomickú, kultúrnu výnimočnosť, jedinečnosť v prospech posilňovania regionálnej konkurencieschopnosti. Na to, do ktorého prirodzeného regionálneho celku chcú komunity patriť, budú rozhodovať občania verejným hlasovaním a nie politici, ani úradníci na základe verejného hlasovania.
Je najvyšší čas presadiť legislatívne pravidlá, ktoré umožnia občanom rozhodovať o prioritách rozvoja regiónov, napríklad verejným hlasovaním a nie politickým rozhodovaním samoľúbych politikov, na čo budú prioritne využívané napríklad verejné zdroje daňových poplatníkov.