Milí priatelia, celý večer rozmýšľam, či mám reagovať na reč Andreja Danka. Nie som žiadny politický analytik, ani psychológ, ale pozorujem verejný priestor od čias, keď som prvý krát štrngal kľúčmi počas Novembrových udalosti.
Myslím, že dnes nastal zlomový bod v slovenskej korupčnej politike, po ktorom oligarchovia sa budú musieť mať na pozore. Symbolický tento zlomový bod oligarchov charakterizovala účasť oligarchu Sotáka na Tlačovej konferencii ministra školstva. On si asi bude veľa krát spytovať svedomie, prečo vôbec liezol na konferenciu ministra. Tam sa totiž obnažilo nie len to, ako sa správajú oligarchovia k politikom, ktorí si rozparcelovali eurofondy na Slovensku.
Môžeme Plavčanovi dávať akékoľvek prívlastky, aj to, že chcel „trochu zobnúť, ale nie až tak“, ako tí, ktorí už dávno predtým si rozdelili konkrétnu spornú schému a jeho, teda Plavčana dosadili do kresla ako bábku. Na tlačovke bolo vidieť, kto je pánom. A to bola veľká chyba, ktorá zhoršila pozíciu aj pre premiéra, ktorý urobil ďalšiu chybu a podcenil Danka.
Zrejme aj na základe pochybnej tlačovky s oligarchom si premiér uvedomil, že to musí konať, aby sa ešte viac veci neprevalilo. Ako sa hovorí, chyba produkuje ďalšiu chybu . Premiér bez konzultácie s partnermi rozhodol stiahnuť Plavčana. Tým prekvapil svojich koaličných partnerov. A dovolím si tvrdiť, že to urobil chybu, ktorá ho draho vyjde, napriek tomu, že podľa analytikov vyšiel ako víťaz.
Keď som dnes počúval, ako Andrej Danko na tlačovke zdôrazňoval, že mal s Plavčanom dlhý rozhovor, uvedomil som si, že museli veľa rozprávať aj o tom, kto je v pozadí tohto smradľavého kšeftu rozkrádania peňazí. A tiež zrejme dospeli k poznaniu, že to bolo už dávno rozdelené, ako sa Danko stal predsedom Parlamentu, či Plavčan ministrom školstva. A teraz? Sú len bábkami v rukách skúsených politických harcovníkov?
Náhle odvolanie Plavčana a vymenovanie nového ministra by logický prikrylo nie len pozadie škandalózneho rozdeľovania eurofondov, ale aj pokračovanie v ďalšej rabovačke eurofondov.
Ak má Danko aspoň štipku politickej prezieravosti, tak k tomuto záveru musel sa dnes dopracovať a pochopiť aký je bezmocný v pazúroch skúsených politických harcovníkov. Zrejme aj to je dôvod, prečo na 4 dni si vybral čas, aby si usporiadal súvislosti, samozrejme, ak ho príliš nepreceňujem. Ak toto pochopí, tak jeho akože zhasínajúca hviezda „neskuseného“ politika ešte sa môže vrátiť aj za podmienky, že bude rozmýšľať, prečo tak rýchlo zabudol na tých, ktorí mu pomáhali a o to rýchlejšie sa obklopil tími, ktorí mu análne liezli na posilňovanie jeho ega.
Čo z toho vyplýva? Dnes bol historický smutný deň pre politickú oligarchiu na Slovensku práve preto, lebo Danko sťažil svojím konaním rýchle zamietnutie škandalózneho prerozdeľovania eurofondov pod koberec a to je dobrá správa pre dozrievanie politickej kultúry na Slovensku. Je to zároveň nebezpečné pre tých, ktorí sú v tom namočení až po uši. Z tohto pohľadu by sme mali dnes Dankovi zatlieskať, aj keby si nebol vedomý toho, čo spravil.