Bratislavsky (pod)vodný extrémizmus

10. júla 2017, Michal Kravčík, Nezaradené

Hovorí sa, že škodoradosť je najlepšia radosť. Priznám sa, že som sa z fotiek tu https://www.aktuality.sk/clanok/504050/vydatny-dazd-zaplavil-cestu-pocas-burky-v-bratislave/ pobavil. Prečo? Nuž jednoducho preto, lebo všetci toto projektujú a následne realizujú v súlade s ideálnym správaním sa dažďov. Aké sú ideálne dažde? Nuž také, ktoré by boli trvalejšie a veľkopriestorové. A ono to akosi na potvoru padá krátko, intenzívne a málopriestorovo. Ti experti, ktorí učia plánovať a projektovať jedonucho zaspali dobu.

Upozorňujem na tento nový fenomén všetkých expertov, ktorí sú platení z našich daní minimálne od roku 2000. Vtedy sme vydali knižku „Voda pre tretie tisícročie – Neubližujme vode, aby ona neubližovala nám“, že vodný cyklus sa mení, že prichádzajú väčšie a častejšie extrémy, že treba o tom nie len diskutovať, ale tým extrémom aj predchádzať už v projektovaní.

Nič sa z toho nestalo. Okrem väčšieho a arogantnejšieho správania sa všetkých tých premudrelých odborníkov na vodu, ktorý sa stali odborníkmi hneď, ako sa vypili prvý pohár vody. Prešlo 10 rokov od vydania spomínanej knižky a Slovensko doľahli tri vlny historických povodní. Vtedy všetci tí odborníci prestali „piť vodu“.

Keď sa začali plošne v stovkách obcí realizovať vodozádržné opatrenia, tak sa tak opili z vody až začali kritizovať, zosmiešňovať aj premiérku a šíriť klamstvá o tých, ktorí sa nezľakli zodpovednosti a pomohli Slovenskej vláde rozbehnúť program zadržiavania dažďovej vody po celom Slovensku.

Aby Slovensko bolo chránené pred povodňami, suchom i klimatickou zmenou. Malá skupinka okolo splnomocnenca Vlády Martina Kováča vtedy spravila za jeden rok viac, ako dohromady celá plejáda samoľúbou opitých vodohospodárov za desaťročie.

Spomínam si, ako mladý študent vodného hospodárstva zo Stavebnej fakulty rozjímal sa internetovej diskusii, ako sa nasmiali, keď im profesor prezentoval Kravčíkové nezmysly. Keď som sa opýtal, že či aj po 1989 nie je dovolené pozvať si „alternatívcov“ na debatu so študentami, aby mali priamu možnosť skritizovať autora týchto nezmyslov, tak odpovedal, že stačí, keď im to odprezentuje profesor. Prešli ďalšie roky a ten fenomén extrémnych intenzívnych zrážok narastá a narastá. A čo teraz?

Všetci sa  tvária, že platí štatistika a že podobné extrémy sa vyskytnú, keď sa oni pominú. Nie priatelia. Ak sa urgentne nezastaví vysušovanie Slovenska dožijeme sa ešte väčšieho blázinca s povodňami, suchom i tornádami. A ozaj, prečo včera bolo tornádo pri Viedenskom letisku? Skúste tri krát hádať. Nie náhodou preto, lebo sa do atmosféry dostáva aj z letiska ohromne citeľné teplo, ktoré s latentným teplom štartuje toto divadlo na nebi (https://www.cas.sk/fotogaleria/570508/zurive-tornado-vystrasilo-ludi-pri-hraniciach-s-rakuskom-vycinal-prirodny-zivel/4/ ).

Vráťme sa teda do Bratislavy. Keď sa rozhodovalo o forme využitia Nórskeho finančného mechanizmu, ktorý koordinoval Ficov Úrad vlády, tak zo štvor-milionóveho balíka na ozdravenie klímy v mestách sa ušlo Bratislave 3 mil. eur. Tie peniaze mali naštartovať  úplne nové inovatívne riešenie manažmentu dažďových vôd v urbánnych zónach Slovenska, aby v nich nevznikali lokálne záplavy i aby sa mesta neprehrievali. No nezvládli to. Vidíme aj na základe včerajších dažďov.

Nechcem už vyťahovať starého kostlivca, ako strašne chcelo mesto Trebišov investovať 1 milión eur práve z balíka, ktorému sa ušlo Bratislave, no z politických dôvodov im to Ficov Úrad Vlády zatrhol. „Takže Bratislavčania, tešte sa.. Vďaka lokajom okolo Fica Ste získali 3 mil. EUR, no vodný extrémizmus Vám ostal.“