Ak si uvedomíme, že svojím doterajším pôsobením v krajine sme urýchľovali odtok dažďových vôd z krajiny a tým sme naštartovali proces extrémov v počasí, mali by sme byť pripravení realizovať opatrenia na ich zníženie. Jadro praktického riešenia zníženia extrémov v počasí je dôsledná realizácia plošných opatrení na zadržiavanie dažďovej vody v krajine. Ide o opatrenia, ktoré zamedzujú povrchovému odtoku dažďovej vody z krajiny a zlepšujú vodnú bilanciu územia.
Opatrenia sú totožné s protieróznymi opatreniami a zachytávaním dažďa na mieste, aby sa obmedzilo spájanie kvapiek dažďa do nekontrolovateľného povodňového prúdu. Sú to jednoduché opatrenia v teréne, ktoré sa podobajú procesom krajinného plánovania a modelovania krajiny. Ak sa nám podarí zrealizovať na Slovensku zvýšenie plošného jednorazového cyklického zádržania dažďovej vody o objeme cca 250 mil. m3, potom je predpoklad prinavrátenia stavu vody, biodiverzity, potravinovej bezpečnosti a klímy v krajine na úroveń cca 60-tých rokov minulého storočia.
Vodozádržné opatrenia majú technický, biotechnický a technologicko-preventívny charakter.Technické opatrenia predstavujú vsakovacie priekopy po vrstevniciach (pozdĺžne plytké rigoly), využitie svahových depresií ako vsakovacích a vodozádržných plôch, budovanie depresií, vsakovacích jám, vodoholdingov a limanov, zlepšovanie povrchov na zadržiavanie a vsakovanie dažďovej vody, drobné prehrádzky, resp. stupne na vodných tokoch, bystrinách, v roklinách či v stržiach, výstavba a údržba suchých nádrží – poldrov, zachovanie a využívanie meandrov vodných tokov a slepých ramien, objekty na líniových ochranných hrádzach na vypúšťanie vôd do záplavového územia, budovanie malých prietočných vodných nádrží a rybníkov, hradenie bystrín a protierózne opatrenia v lesoch a pod. (viď obrázky). Biotechnické opatrenia sú podobné, ale prekážka povrchovému odtoku je spájaná s použitím vegetácie – medzí, trávnatých pásov, pásov krovísk a stromov, zatrávňovanie a zalesňovanie nevyužívaných plôch a pod.
Vodný les Slovenskej sporiteľne vo Vysokých Tatrách – budovanie vodozádržných opatrení na území zničenom prírodnou katastrofou. Príklad obnovy vegetácie a hydrologickej stabilizácie územia prostredníctvom zadržiavania vody v krajine (Kravčík, 2006)
Sídlisko KVP v Košiciach – ochrana objektov pod svahom pomocou zemných hrádzok vedených po vrstevnici (Kravčík, 2010)
Ako príklady technologicko-preventívnych a hospodárskych opatrení možno uviesť aplikáciu vhodných postupov obrábania pôdy (napr. orba po vrstevnici), zabezpečenie dopĺňania odobratej vody z územia späť do územia odberu, obmedzovanie nevegetačného spevňovania plôch v zastavanom území, nahradzovanie nepriepustných povrchov priepustnými, budovanie ochranných hrádzi čo najďalej od osi vodného toku, zákaz holorubov, ochranu lesa pred škodcami v lesoch (napr. kôrovcom), optimálne zloženie a kvalitu lesov, krajinné plánovanie či nové členenie poľnohospodárskej pôdy, uplatňovanie integrovaného manažmentu a citlivejšie využívanie krajiny s ohľadom na vodozádržné a protierózne opatrenia a pod.
Pri zadržiavaní vody v krajine treba mať na pamäti niekoľko princípov. Prvým z nich je princíp solidarity (princíp vodnej tolerancie), ktorý znamená, že pri návrhu a realizácii opatrení, ktoré majú vplyv na odtokové pomery z územia, je potrebné prihliadať na celé povodie. Opatrenia realizované na jednom území nesmú zhoršovať situáciu nižšie alebo vyššie položených oblastí v povodí. Regulácia vodného toku v obciach je typickým príkladom vodnej intolerancie.
Princíp partnerstva znamená, že analýza situácie v oblasti odtokových pomerov z územia (obce, mesta, regiónu, povodia a pod) a dôležité rozhodnutia týkajúce sa návrhu opatrení na zvyšovanie vodozádržnej schopnosti povodia a znižovanie eróznych procesov sa uskutočňujú po prerokovaní a vzájomnej dohode všetkých rozhodujúcich partnerov v povodí – poľnohospodárov, lesníkov, zástupcov obcí, miest, vlastníkov pôdy, správcov vodných tokov a expertov. Spoločne v partnerstve sa pripravujú a realizujú aj projekty protieróznych opatrení a technických opatrení na zvyšovanie retenčnej schopnosti povodia na území obce.
Princíp subsidiarity definovaný ešte v stredoveku a aplikovaný v EÚ v tomto prípade znamená, že pri praktickej správe a ochrane vodných zdrojov územia a povodia by mala platiť zásada, že to, čo môže byť lepšie zabezpečené nižším stupňom verejnej správy, nech je zabezpečené týmto stupňom. Tento princíp poukazuje na potrebu efektívnej decentralizácie aktivít a kompetencií, ktoré môžu byť lepšie, rýchlejšie a lacnejšie zabezpečené na lokálnej, ako na národnej úrovni.
Popri predchádzajúcich princípoch viazaných na činnosť ľudí, je dôležitý princíp autoregulácie prírodných procesov, ktorý znamená, že efekt prvotnej a jednorazovej investície do realizácie opatrení zameraných na zlepšovanie vodnej bilancie územia by sa mal postupne každý rok prejavovať zlepšovaním kvality prírodného prostredia a mal by zvyšovať účinnosť ďalších realizovaných plošných opatrení v území.
Na tento princíp nadväzuje princíp udržateľného riešenia. Realizáciou spomínaných opatrení sa odstraňujú niektoré príčiny nepriaznivých klimatických zmien spôsobených ľudskou činnosťou. Tým sa vytvoria lepšie životné podmienky a prostredie pre budúce generácie, pričom sa nebude znižovať prírodný potenciál územia a zachovajú sa ochranné a autoregulačné funkcie ekosystémov.
V ďalších príspevkoch ponúkneme riešenia, ktoré dokážu realizovať zainteresovaní vo vlastnom prostredí z pozície občana, starostu, podnikateľa, či experta pre využívanie lesopoľnohospodárskej i urbannej krajiny.