Aktuálne pre súčasne vlny horúčav v mestskom prostredí. Umelé povrchy, ako je plech na strechách, asfalty či betón na cestách pôsobí ako zásobník tepla, ktoré produkuje neznesiteľnú horúčavu nie len počas dňa, ale aj v noci. Tiež vysušené a prehriate prostredie umožňuje jemným prachovým časticiam plávať vo vzduchu, ktoré ľudia vdychujú do svojich pľúc a ohrozujú svoje zdravie. Vlny horúčav, zhoršovanie zdravia ľudí v mestách, ľudské pocity, zvýšená úmrtnosť u starších ľudí a permanentný stres. To sú výdobytky dnešných miest nielen na Slovensku.
Vedci očakávajú zvýšenie frekvencie a intenzity mestských horúčav i zhoršovania zdravia obyvateľstva, žijúcich v nich. Otepľovanie miest sa líši podľa stupňa urbanizácie a že omnoho viac ľudí zomiera na extrémne teplo v mestách než na vidieku.
Najlepší spôsob, ako robiť mestá príjemnými pre život ľudí, je kompenzácia rozrastania miest modelom zbierania dažďovej vody priamo v urbanizovanom prostredí. Zelené strechy s vegetáciou a zbieraním dažďovej vody v zelených verejných priestoroch dokážu denne spotrebovať veľké množstvo slnečnej energie na výpare vody a tým ich ochladzovať. Je načase zastaviť urbanizáciu v mestách na princípe kanalizovania dažďovej vody do potokov a riek.
Podľa NASA majú veľké mestá prekvapujúco vplyv aj na okolie. Zvýšená produkcia tepla z miest môže generovať prívalové dažde a búrky na vidieku. Analýzy NASA potvrdzujú výskyt extrémnych dažďov v smere vetrov z miest a v oblasti miest znížený výskyt mrakov, čo tiež prispieva ešte k väčšiemu prehrievaniu rozsiahlych zastrešených, zaasfaltovaných a odkanalizovaných urbannych plôch.
Zrejme aj preto mesto Kodaň ako prvé v Európe prijalo legislatívu, ktorá štartuje unikátnu inováciu zelených striech v celom meste. Mesto Tokio prijalo v roku 2010 plán 1000 hektárov zelených striech. Výsledkom tohto tlaku je zodpovedný prístup ľudí, ktorí riadia mesto, sú unikátne bonsajové záhrady na strechách mrakodrapov, ktoré sú polievané dažďovou vodou. Zelené strechy slúžia v čase voľna aj na príjemný oddych a relax.
A čo naše mestá? Ako do rozvoja miest presadzujú princípy adaptácie na klimatickú zmenu? Priekopníkom bolo Košice, ale už nie sú. Dostali sa do šedého priemeru ostatných miest Slovenska, ktoré namiesto zbierania dažďovej vody v parkoch ich betónuje. Košický parlament v roku 2005 prijal Košický protokol pre vodu, ktorým sa mala naštartovať inovácia novej vodnej kultúry minimálne európskeho formátu. Ostalo to len pri ambíciách. Namiesto realizácie riešení tvoriť mestské prostredie pre zdravie ľudí, umožňuje sa živelná urbanizácia.
Košice získaním titulu Európskeho hlavného mesta kultúry sa zvrhli okrem iného aj na betónovanie parkov, či zahusťovanie zástavby. Aj to je kultúra. Nuž ale nie taká, ktorá môže osloviť Európu i svet a ľuďom dať pocit istoty pre zdravý život.
Foto: M. Kravčík
Momentálne prebieha v Košiciach ďalšia etapa rekonštrukcie električkových tratí a v rámci tejto rekonštrukcie sa mohla riešiť zmena manažmentu dažďovej vody. Táto voda sa mohla zbierať do zelených zón a tým vylepšovať klímu mesta. A dokonca by to bolo lacnejšie, ako budovanie rozsiahlych podzemných zberačov dažďovej vody. Taká je naša kultúra. Všetko na vlastné samozničenie. Sme my normálni?