Tým, že som na úkor seba i rodiny chcel pomáhať Slovenskej prírode, dostal som sa nie len do nemilosti technokratom a politikom, alej aj ochranárom. Moji bývalí „ochranárski kamaráti“, ktorým som kedysi pomáhal tiež si zgustli na mne. Naklamali na mňa toho dosť . To bol dôvod, prečo som sa rozhodol podať žalobu na Juraja Lukáča, z Lesoochranárskeho hnutia VLK, ktorý 5. februára 2011 napísal mail svojím kolegom i Splnomocnencovi Vlády pre Program revitalizácie krajiny o mojich podlostiach. Tu je telo tohto mailu (písal som o tom tu – https://dennikn.sk/blog/ako-sa-z-jednej-ochranarskej-ikony-stala-obycajna-nula/):
Prečo to píšem?
Lebo chcem poukázať ako fungujú súdy po slovensky. Lukáčovi stačilo, že trval na tom, že to neposlal zo svojej mailovej schránky. A slovenská spravodlivosť rozhodla, že skutok sa nestal. Po prehratom súdnom pojednávaní na Okresnom súde som sa už ďalej neodvolával, lebo ako občan Slovenska nemám právo na spravodlivosť a obával som sa, že trovy by dosiahli závratné rozmery a ja by som prišiel možno aj o strechu nad hlavou. Jednoducho pravdy na Slovensku sa môžu dovolať iba vyvolení. Preto som sa ďalej neodvolával. Očakával som od Lukáča, že príde ako chlap a ospravedlní sa bývalému kamarátovi. Nestalo sa tak. Jednoducho súd rozhodol, že skutok sa nestal a jemu stačí česť potvrdená „súdnou stolicou“ Slovenskej republiky.
Tento údajne „najoddanejší“ ochranár Slovenska sa zachoval ako malý chlapec, ktorého prichytia pri cikaní do pieskoviska. To, že som si dovolil chrániť svoju česť, súd vyčíslil súdne trovy 1.573,02 EUR, trovy právneho konania v exekúcii si Lukáč vyčíslil na 123,37 EUR a exekučné poplatky 207 EUR. Spolu 1903,39 EUR.
Na budúce uverejním príbeh, ako funguje Európsky súd pre ľudské práva. Tak, len aby Ste priatelia vedeli.