Správa vecí verejných sa v našej krajine za uplynulé štvrťstoročie zvrhla na riadené rozkrádanie verejných zdrojov. Ide doslova o podnikateľský zámer – pre populistického lídra s charizmou sa vytvorí politický subjekt, nalejú sa doň peniaze, vytvoria regionálne štruktúry.
Rozsiahlou populistickou kampaňou sa vyhrajú voľby. Následne sa niekoľko rokov vyberá zisk – niekoľkonásobne prevyšujúci vklad použitý na rozbehnutie „projektu“. Takúto formu správy vecí verejných si u nás prerozdelilo niekoľko finančných oligarchov. A sme to my, občania, kto im to svojou občianskou ľahostajnosťou umožnil. V uplynulých vyše dvoch desaťročiach si nakradli toľko, že v tejto malej krajine mocensky ovládajú doslova všetko.
Sme parlamentnou demokraciou. Ako sme sa už niekoľkokrát mohli presvedčiť – ak ako občania naozaj chceme, vieme nastavenie správy vecí verejných začať meniť. Chybou však je, že opakovane upadáme do zdanlivo začarovaného kruhu. Jeho podstatou je letargia. Slovami klasika slovenského aforizmu Tomáša Janovica: „Zavládla jednota. Opäť je všetkým jedno“. Je to najväčšia brzda rozvoja našej občianskej spoločnosti.
Novembrové regionálne voľby môžu byť reálnym štartom roztrhať začarovaný kruh oligarchov. Rozhodne občan, ktorý sa prebúdza. Príliš dlho sme spali, ale sa už prebúdzame. Po rokoch finančne riadenej partokracie máme tento rok historickú šancu naštartovať politickú očistu Slovenska. Môže sa to stať v jesenných regionálnych voľbách.
Nikto za nás ten Augiášov chlíev nevyprace. Aj v roku 1989 za nás to niekto urobil a aj tak to dopadlo. Len občiansky aktívizmus tomu zabráni….