Prečo sú extrémnejšie búrky už na jar?

24. mája 2017, Michal Kravčík, Nezaradené

Včera som sa pohyboval na Horehroní. Zažil som búrku i sucho. Na jednom miesto padlo veľa vody a kúsok ďalej nič. Úplne sucho. Jednoducho na menšiu plochu padne viac vody vo väčšej výdatnosti. Bežne zvykneme hovoriť, že letné búrky vznikajú z tepla. Ak je to tak, tak potom logický z toho vyplýva, že viac tepla do atmosféry, znamená viac intenzívnejších búrok.

A je viac tepla v atmosfére?  Áno je. Prečo? Nuž jednoducho preto, lebo zbavujeme krajinu o vodu ako zmyslov zbavení a tým sa z vysušenej krajiny produkuje viac citeľného tepla do atmosféry. Pripomínam, že 1 kubický meter vody pri výpare spotrebuje 700 KWh.  V tej krajine, v ktorej je viac vody sa spotrebuje viac energie Slnka na výpare vody a potom sa menej produkuje tepla do atmosféry a prostredie je chladnejšie. S vyparovanou vodou totiž „putuje“ latentné teplo výparu do vyšších vrstiev atmosféry, kde sa po kondenzácii vodných pár energia uvoľňuje a ohrieva vzduchové masy. Jednoducho povedané, že vyparovaná voda transportuje teplo z troposféry do stratosféry. Pri zemi máme potom chladnejšie a vyšším vrstvám atmosféry, ktoré sú chladnejšie vôbec nevadí, že tam „pritečie“ viac tepla.

Ak poškodzujeme krajinu a menej a menej dažďovej vody vsiakne do pôdy, potom zvyšujeme nie len povodňové riziká, ale aj rizika hromadenia extrémnych búrkových mrakov, ktoré spôsobia také lokálne katastrofy, ako sa včera odohrali napríklad v Zbore pri Považskej Bystrici (https://nasapovazska.sme.sk/c/20540463/krupy-prudky-dazd-a-o-chvilu-sa-uz-valila-voda-do-dvorov.html#ixzz4hygmZmvn).

Aký je z toho záver? Nuž jednoduchý: Ak neopravíme poškodenú krajinu budeme mať nie len častejšie a extrémnejšie bleskové povodne, ale aj nebezpečné lejaky. Oba tieto problémy sa dajú vyriešiť jednoduchým spôsobom naraz. Len orientáciou na zadržiavanie dažďovej vody v poškodenej krajine zastavíme nie len bleskové povodne, ale aj spôsobíme to, že sa bude menej a menej búrkových mrakov a ťažkých lejakov rodiť nad našimi hlavami. Či sa to niekomu páči, alebo nie, jedinou cestou je opraviť poškodenú krajinu tak, že budeme plošne zadržiavať dažďovú vodu v krajine. Tak ako to bolo nastavené vo Vládnom programe revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí a krajiny v roku 2010.