Slovensko sa chváli, že patrí ku krajinám s najväčším percentuálnym podielom lesov. Je to fajn. Ale ako je možné, že na Slovenskú máme častejšie a extrémnejšie povodne i častejšie suchá? Poľnohospodári dvíhajú varovný prst, že ich ohrozujú povodne i suchá, horšie ako v roku 1947.

Navyše, ak nastane nejaký dážď, tak taký intenzívny, že je z neho okamžite lokálna povodeň. Bežne zvykneme hovoriť, že les priťahuje dážď. Aj to je zrejme rokmi odskúšaná pravda. Niekde je však zrada, o ktorej treba otvorene a samozrejme nahlas diskutovať, hádať sa i prieť, aby sme sa konečne dopracovali k dobrým riešeniam. Prečo? Nuž aj preto, lebo na oko zdravé lesy nedokážu udržať tú dažďovú vodu, ktorá padne z neba. Titulná fotka z júna 2011 dokazuje, ako po cestách staká dažďová voda, napriek tomu, že les vyzerá v poriadku.

Aj keď nie som lesník, pokúsim sa načrtnúť niektoré súvislostí, ktoré odborná verejnosť nevníma. Začnem rečníckou otázkou. Dážď priťahuje les, alebo do lesa je vytláčaný dážď z poľnohospodársko-urbánnej krajiny? Tak o tom, že les priťahuje dážď už vieme. De jure je to tak. Ja to tak aj de facto? Fyzikálne zákony platia aj v atmosfére. Čím je väčší teplotný rozdiel medzi teplým a chladným vzduchom v atmosfére, tým je dynamika miešania vzduchových más je dramatickejšia. Ináč povedané, do chladnejšieho prostredia nad lesom sa tlačí teplejší vzduch tým intenzívnejšie, čím je viac vysúšená a teda prehriatá poľnohospodársko-urbanna krajina.

Vieme dobre z histórie, že sme mali lesy asi približne tej istej rozlohy ako teraz. Ale sme mali tiež viac diverzifikovanú poľnohospodársku krajinu a nemali sme mestami a obcami takú rozsiahlu zastavanú a zregulovanú krajinu. Proste v otvorenej krajine bolo viac lesíkov, mokradí, remízok, medzí i malých vodných plôch, z ktorých sa viac vody vyparilo, ako teraz a ochladzovalo vzduch. Teraz? Máme rozsiahle presušené lány poľnohospodárskej krajiny.

A zrejme tu sme pri koreni veci. V Slovenskom horskom prostredí historický vzrástli a v nížinnom prostredí historický poklesli úhrny zrážok. Prečo? Lebo teplé výstupné prúdy z otvorenej poľnohospodársko-urbannej krajiny vytláčajú mraky do chladnejšieho horského prostredia.

A to je zlé tak pre lesy aj pre poľnohospodársku krajinu. Nehovorím už o urbannej krajine, ktorej nedostatok vegetácie najviac ubližuje ľuďom, ktorí v tom prostredí žijú. Potrebovali by sme, aby v lesoch menej a pravidelnejšie pršalo a v poľnohospodárskej a v urbannej krajine viac a pravidelnejšie pršalo. Prečo? Napríklad aby dážď vyčistil vzduch od alergénov i iných polutantov, ktoré ohrozujú zdravie obyvateľov.

A to sa dá docieliť vtedy, ak bude poľnohospodársko-urbanna krajina dokáže zadržať viac dažďovej vody. To sa dá dosiahnuť tak, že vrátime remízky, mokrade, terás i drobné vodné plochy, v ktorých sa bude zachytávať dažďová voda a jej vyparovaním sa zníži produkcia citeľného tepla do atmosféry.

A to bolo cieľom Vládneho programu revitalizácie krajiny, ktorý sa začal realizovať v 2011. Ako prvý krok bol začať od lesnej krajiny. Program sa mal v ďalších rokoch postupne rozširovať do poľnohospodárskej i urbannej krajiny. Prečo sa tak robilo? Nuž z jednoduchého dôvodu. Najmenší odpor proti Programu revitalizácii krajiny kládli vtedy lesníci. Zrejme je to spôsobené, že výchova lesníkov je viac prierezová, ako výchova poľnohospodárov.

To dáva príležitosť generácii lesníckych inžinierov profesionalizovať sa na uplatnenie v revitalizácii poľnohospodárskej krajiny prostredníctvom zakladanie remízok, lesíkov, mokradí a to by mala podporovať ktorákoľvek vláda. Je čas to zmeniť. Stav životného prostredia hovorí, že Slovensku vládnu ľudia, ktorí majú ďaleko od toho, že sú pridanou hodnotou v starostlivosti o krajinu i jej trvalo udržateľné využívanie. Správame sa ako barbari: Po nás potopa!