Kto je vinný za povodeň v Demänovskej doline

Búrlivé obnažovanie príčin vzniku povodní v Demänovskej doline vyniesli na povrch dve „pravdy“. Žiaľ pokrivené. Prvá pokrivená pravda je, že to spôsobilo J&T, teda tí, ktorí si z Jasnej urobili lyžiarsky raj. Druhá pokrivená pravda je, že to urobili vlastníci urbariátov, ktorí ťažia a ťažia drevo. Údajne do nemoty. Toľko hovoria „múdre sociálne siete“.

Autor: Michal Kravčík

Tieto dve pokrivené pravdy by boli skutočnými pravdami vtedy, ak by na Slovensku neexistovali žiadne inštitúcie, ktoré sú zodpovedné za určovanie podmienok, za akých môže ktokoľvek stavať zjazdovky a či ťažiť drevo.

Na Slovensku máme envirorezort, ktorý je kompetentný ochranu prírody zabezpečovať a dávať podmienky napríklad pre realizáciu zjazdoviek, či ťažbu dreva. Aké podmienky dáva? Všetci dobré vieme, že premrštená ťažba dreva v Nízkych Tatrách sa odvíja od smutnej veternej kalamity (19. november 2004), ktorá nie len „vykosila“ tisíce hektárov monokultúrnych smrekových porastov v celej tatranskej  oblasti, teda v oboch Tatranských národných parkoch, ale do nich priniesla aj nový fenomén. Lykožrút.

Lykožrút postupne zožiera monokultúrne smrekové lesy a majitelia lykožrútom napadnuté drevo ťažia. Prečo lykožrút požiera lesy? Nuž preto, lebo lykožrút potrebuje teplo a sucho. A tak sa množí a množí. A čo kompetentní, teda tí, ktorí sú platení z našich daní? Už 13 rokov rozmýšľajú a rozmýšľajú, A dospeli k názoru, že najlepšie to nechať na samovývoj. Preto sa priklonili k téze, že príroda je povinná sa vysporiadať sama?. Možno preto, lebo sa nikomu nechce niesť zodpovednosť. Tak to ostáva na prírode. Slovenskom od povestnej Tatranskej víchrici sa zmieta v samovývoji. Keď už sme akceptovali v spoločnosti samovývoj, tak na kýho čerta platíme úradníkov, ktorí aj tak nič nerobia?

Ak by boli úradníci aspoň trochu kompetentní, tak by vedeli, že napríklad Nemecké Bavorsko zažilo v roku 1989 30 násobne intenzívnujšiu kalamitu lesných porastov, ako Slovensko v roku 2004. Vtedy víchrica vyvrátila viac ako 70 mil. m3 smrekových porastov. A čo urobili zelení a lesníci v Nemecku? Dohodli sa, že nie len plochy vyvrátené po veternej kalamite je nevyhnutné obnovovať vysádzaním viacerých druhov listnáčov, ale aj stojaté monokultúry po celom Nemecku s finančnou podporou štátu ekologizovať. Tak sa stalo, že jeden deň sa ťažili ešte zdravé a nie lykožrútom napadnuté a na druhý deň sa sadilo. Tým predišli nie len znehodnocovaniu dreva, ale zabránili nástupu lykožrúta a rozvratu lesných ekosystémov. A ako vyzerajú Nemecké lesy? Treba sa ísť do nich pozrieť. Ja osobne som v nich v 90-tých rokoch vysadil viac ako 100 tisíc stromčekov. Najviac bolo listnáčov

To znamená, že ak múdre a pomazané hlavy toto nevedia, a dovolili viac vysušiť Slovensko, tak sa nečudujem, že sa lykožrúť množí a množí. Tomus sa totiž darí v suchu a teple. Prečo? Všimnite si na obrázku pod Chopkom, koľko rygolikov je porobených na zjazdovke, aby zabránili erózii.

autor: Michal Kravčík

Tie rigoliky síce chránia zjazdovku pred eróziou, ale zároveň urýchľujú odtok dažďovej vody zo zjazdovky, vysušujú územie a zároveň zvyšujú povodňové ohrozenie v Demänovskej doline. A kto je za to vinný? Majitelia zjazdoviek, alebo tí, ktorí dávajú podmienky, teda envirorezort? Ak by mali aspoň trochu citu pre realitu a nespreneverili sa svojej profesionálnej cti ochranára, tak by nie len nedovolili majiteľom projektovať takéto riešenia, ale by im pomohli napríklad v tom, aby v území bol dostatok vody na obdobia keď je sucho.

Takže za stav prírody na Slovensku a teda aj za symptómy, ktoré sú vyvolané devastáciou prírody a prejavujú sa v podobe povodní, či sucha treba vidieť ochranára.