Na to, aby sme to pochopili, potrebujeme porozumieť tomu, čo sme zanedbali napríklad vtedy, keď sme už raz postavili bránu diktatúre na Slovensku. Bolo to za Mečiara. Vtedy sa zapojilo veľa ľudí do mobilizácie občanov, aby išli voliť. Aj sa podarilo zastaviť Mečiara rozvíjať diktatúru. A čo sme potom urobili?
Zaspali sme na vavrínoch a nechali sme robiť Dzurindovú vládu čo chcela. A ona aj robila. Aj veľa rozumných a dobrých vecí. Čo však zanedbala, bola komunikácia s občanmi, ktorí často nerozumeli tomu čo sa vo verejnej politike robí. Jednoducho občania boli odsúdení na samovývoj. Možno a preto, aby nevideli na prsty aj tým politikom, ktorí boli pri moci.
Výsledok? Poznáme. Politický pologramotní ľudia sú ľahko zneužiteľní a manipulatívni pre rôzne davové psychózy. Navyše my, čo sme sa z vavrínového spánku prebudili a mali inú predstavu, čo robila Dzurindová vlada, tak sme naštartovali kritiku až takú, že namiesto toho, aby sme vecne diskutovali a participovali na veci verejnej, sme Dzurindu zahnali do kútaň: A on sa bránil ako vedel. Výsledok už poznáme. Otvorili sme dvere dokorán najväčšiemu populizmu, ktorý na Slovensku rastie, okorenený extrémizmom i fašizmom.
Takže ľudkovia boží, ak to myslíme úprimne a vážne s tým, že tu chceme žiť, pracovať a vychovávať svoje detí, tak sa mobilizujme nie len k politickej zmene straníckych kádrov pri riadení štátu, ale mobilizujme sa k hľadaniu systémových krokov, ako ozdraviť spoločenskú, kultúrnu i hospodársku klímu v štáte.
Ak to neurobíme, zomelie nás agresivita, nenávisť, xenofóbia a možno aj terorizmus..